|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Hladiac na mesiac ktory navzdy zabral miesto Slnku aby zahalil Zem do vecnej tmy. Som zazrela v tieni rokmi overenych budov, toho co kraca cez krajiny a nezaujima sa o nic okrem svojho hladu. Vravi sa, ze ho este nikdy nikto nevidel a ten co ho zazrie musi zomriet. Volali ho Anjel smrti, alebo diablov prisluhovac - nocny potulovac a lovec ludskych dusi, nic ine sa o nom nevie.
Ja som sa rozhodla ist za nim a sledovat jeho kroky, radsej aj zomriem jeho rukou ako mam zit vo vecnej tme. Zrazu hmla prudko zhustla a viditelnost sa podstatne znizila, tak som spravila par opatrnych krokov az kym ma nezastavil chladny noz pritisnuty o hrdlo. Bol to obycajny lupic ktory ma chcel okradnut a ja som sa nazdavala ze je to moj koniec, ale zrazu sa smihol cierni tien a lupic lezal na Zemi a Anjel smrti mi hladel do oci, v tu chvilu som na nic nemyslela, len som cakala kedy so mnou skoncuje, ale on sa len obratil a pomalymi krokmi sa uberal prec... V tom zrazu ten lupic leziaci na Zemi hodil po Anjelovi noz, ktory sa zabodol priamo do mojho brucha, pretoze som riskovala svoj zivot za zachranu Anjelovho, vtedy som uz prestavala vnimat okolie, ale jeho hlas sa mi vnaral do duse, vravel: Ty si mi zachranila zivot, a to z dovodu mne neznamemu. A spytal sa ma: Chces zit tak ako zijem ja??? V tu chvilu som nemohla nesuhlasit a s krvou vytekajucou z mojich ust som povedala ano. On vzal noz a prebodol mi nim srdce, skonala som a on mi musel vdychnut novy zivot kym moja dusa bola este v tele, a to aj urobil, a to bozkom ktorym mi ho vdychol, ked som precitla jeho pery boli este stale pritisnute o tie moje. Vtedy sa vo mne nieco pohlo a necitila som len okolity chlad ale zpalujuce teplo ktore tiahlo od mojho srdca, nase pery sa odlepili a jeho pohlad bol tiez zvlastny. Zrazu som svet zacala vnimat uplne inak a nebolo to len mojou premenou v Anjela smrti ale aj tym teplym pocitom pri srdci. Chcela som vediet co najviac o jeho povode a o jeho poslani a dozvedela som sa, ze on bol Anjelom najvyssieho rádu az kym nespoznal prave myslenie Boha, ktory tuzil iba po hrani sa s ludskymi zivotmi. A on sa rozhodol ze s jeho zivotom sa nebude nikto zahravat, Bohovi sa to nepacilo a tak ho uvrhol do pekla z kadial vsak usiel a v krvi mu bublala horuca krv pomsty, a tak sa vratil do raja aby urobil co najviac skody, zacal tym ze anjelom trhal kridla a spalil vsetky Bozie prikazania, tym na nebi no i v pekle zavladol Chaos, o to horsie to bolo pre Zem a smrtelnikov. Na Zemi zavladla nekonecna tma a zezlo prebrala smrt a on bol jej strojcom. Az kym nenarazil na mna a nezacal sa pribeh odvijat uplne inym smerom a v nas zacalo nieco rast, na oko len male zrnko ktore sa premenilo v obrovske puto a mi sme sa uz nikdy nechceli rozlucit, boli sme jedno telo jedna dusa ale Bohovi sme az prilislezali v zaludku na to aby nas nechal zit. Poslal po nas patracov nocnej tmy aby nas lapili, ale nas nedolapili ani oni ani ohnive gule co z nebies na nas vrhal on sam, a tak nas musel prinutit inak, vraj ak sa nevzdame zacne zabijat poslednych nevinnych ktory na tejto Zemi este ostali, a tak sme sa museli vzad predviedli nas pred posledny sud v ktorom sme mali bit navzdy rozdeleni od seba. V tom sme sa vytrhli zo zeleznych okov a spolu sme kracali v ustreti smrti. Ktoru sme vsak nestretli ale iskrou lasky sme na nebi "vyhodili poistky" a nasou cistou laskou sme dali celemu svetu novy zaciatok akysi "restart" A tak sa na sklonku noveho dna a za vychadzajuceho slnka spojili nase duse naveky.
A tak aj ostanu...
|
|
|
