Polnoc snazi sa zaujat,

svojim dychtivim vzlikom,

dava o sebe znat,

prichadza ako rychlikom.

Vobec nepocut jej prichod,

len vzlik plac a ston,

ktory sprevadza aj jej odchod,

ked sa strieda s dnom.

Marne sa snazis,

nic ti nevychadza,

tvoj biznis,

sa nevyplaca.

Prestan uz s tym,

a odit prec,

daj sancu tym,

co chcu rec.

Nesnaz sa,

a ustup sa dnu,

zastav sa,

prestan hrat hru.