Luna prichádza z mora.

     Vstupuje na posvätnú zem- Gaya

       I zhodí tri dokonalé kvapky zo svojho plášťa,

   Z ktorých vyklíčila nádej, nenávisť a láska.

Nenávisť je pre duše zblúdilé.

  Láska nájde svetlo v každej tme.

     Nádej vytvorí most nad priepasťou,

         Nech do nej už nikdy nikto nespadne.

     Luna sa pozrie smerom k oblohe, natiahne ruky a vzlietne.

                                  Usadí sa na nebi a pozoruje iskierky života na Zemi.

                                     Uväznená je svojím snom.

   Túži stať sa Fénixom.

      Z vody oheň nesplanie.

        Z tmy svetlo nevznikne.

    Z Luny sa Fénix nezrodí.

A Ona?

   Svoje srdce na ľad premení.

       Stvrdne ako skala.

           Uväznená v nebi zostáva.

                Putuje každým dňom.

           Ide za svojím nesplniteľným snom.

       Každú noc znovu a znovu roní slzy na oblohu.

   Slza sa na oblohe usadí a vytvorí krásnu kolísku,

Z ktorej sa narodí žiarivá hviezda.

    Luna si to neuvedomí, ale práve stvorila Fénixa.