Deň sa nocou stal

a človek brodil s tmou,

ten človek čo sa bál,

už nemal žiadnych slov.

 

Čo sa ti stalo je otázka hlúpa,

keď nevieš vyriecť slova,

a si na slovko skúpa,

a premáha ťa zloba.

 

Dajte všetci pokoj

a choďte všetci preč,

ja mám vlastný postoj

a to je moja reč.

 

Keď nechcem smiať sa,

tak budem plakať!

A budem triasť sa,

od zlosti skákať!

 

Vtedy len priateľ

smie ku mne prísť,

len vtedy zloba

vie z mysle zísť.

 

Smútok je dlhý

a stručné slová len

však nie si prvý

noc mení sa zas na deň.