|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
ani to naše nie
neviem, čo naše stretnutia ukázali tebe, ale mne veľa
pre mňa predstavuješ niečo... niečo imaginárne ako moje druhé ja
moje druhé ja, ktoré v reále robí to, o čom ja iba snívam
to, čo chcem, ale čo nemám
to, čo raz dosiahnem
to, čo je môj sen
ukázal si mi cestu
moju ďaľšiu cestu, ktorou môžem ísť (a po ktorej chcem ísť)
si proste môj "hrdina (dub, chlap, stroj - vybrané slovenské slová dľa ktorých sa skloňuje)"
11 rokov delí nás
11 rokov je pre mňa ešte dosť
dosť toho stihnem... veľa cesty prejdem... veľa sa posuniem
dúfam, verím, nádejam sa
ukázal si mi cestu
a tá cesta je môj cieľ
rodina je niekedy hrozná vec - tradície, hodnoty... zväzujú
bojuješ (ako lev), ale nepustia sa, nedajú sa... sú silnejší
ale už nie som tak veľmi v ich dosahu... už som ďalej
a vzďalujem sa stále
presne si to povedal (prišiel som sa zakoreniť, ale vykorenil som sa)
áno... cítím, že to je to, čo potrebujem... vykoreniť sa konečne poriadne a ísť
ísť svojou cestou, hľadať svoje šťastie, nie to ich
veľakrát som chcela ísť
no vždy ma stiahli späť (alebo pustili len kúsok)
vraveli mi - strašili ma - "choď, ale pozor, nástrahy sú veľké"
dobre vedeli, že to na mňa trošku platí...
odišla som (ale zbabelo len kúsok, do diaľky nie)
ale vravím si... asi to tak malo byť
nebola som zrelá...
a teraz vravíš veci a ja počúvam v úžase... áno to je ono, tak to chcem
odídem (nie teraz, ale raz)
|
|
|