Uväznený do seba,rozťahujem mreže

kde aká neresť,vnútro  mi  reže

chce  von

srdce  bije  jak  splašené  vtáča

jak  nad  katedrálou  zvon .

Mrežu za mrežou lžou z varenou

úpnutov na kožu uväznený v sebe

tvor

nedá sa pohnúť s bezradností von.

Reťaze spomienok opásali celú,celu

oko za oko drží zvar

boli každý nedoriešený svár,mučí telo

slobodu vrátiť môže vyslovené slovo

v pravde

kto za trpiacím väzňom zájde

kto slobodu v otázniku podá

dušu očisti,uvolní ako voda.

Bodá bolesť nepravdy,čo s vnútra

chce von

a nik sa na ňu nepýta nad všetkým 

zazvoní zvon

všetko sa leje odznova

stara bolesť zas nová

sloboda v otázniku zomrela

a tak blízko bola.