|
Boh ukladá zem do modlitieb.
Obloha spí ako tichá rieka v básni.
Sviečka dohára na ceste za slovom.
Je večer zakliaty do básnickej mozaiky.
Cez okno mesiac ako opustený hráč nazerá.
Pre túto chvíľu naozaj oplatí sa žiť.
Slepej oblohe prinavrátiť hviezdy.
Počúvať ako do noci spieva strom.
Objať tvár unaveného slnka.
Rozčesať na spomienky vlasy nedeľnej oblohy.
Bože! Zapáliť báseň vlastným srdcom.
Precítiť každú tvoju radosť precítiť každý tvoj bôľ,
až zabudnem, že som žil ako to zrnko zeme,
z ktorej klíči moja moja poézia. | 
