V dvojposchodovej
nachýlenej chatrči
postavenej z ledabolo
sklepnutých neohobľovaných dosák
sedí muž
Ten muž je možno
dieťa
A možno starec
Práve prišiel
A nezadlho odíde
Chatrč sa
nachýli ešte väčšmi
Doštené steny
pri tom zavrždia
Pred chatrčou
zahučí dychtivý dav
Nevadí mu, že
ruší muža
Davu nikdy nič
nevadí
„Čo chceš, dav?“
opýta sa muž
Sirupovitým
povetrím
zaznejú trhané
vety
ako keď niekto
lapá po dychu
Starec sa
zdekuje
Odíde
A chatrč je
odrazu úplne
plná
Vylúhuj sa v tme
Ja ju potom
vypijem
Ak bude
prihorúca
dolejem si do
nej
studenej vody
Z chatrče čosi
vyteká
|