art
pochybností
O čom by sa malo
diskutovať v putike
podvečer keď sa polámané lyže
hodia do krbu
a
ani jeden z nás sa nenačiahne
za
teplom
sme ako ľadovec
rozpukaní/ oddelení prasklinami.
Tichá hudba, cinkanie skla
všetko
chutí ako včera
aj Campari.
..ale
pokoj, ten pokoj je tak hmatateľný.
- súmrak na
Orave
Vonku
sneží.
Vlci tu nie
sú ani medvede.
Len oblé
kopce smerujúce ku katolíkom
či ochlpené laby čalúneného kresla
roztiahnuté do očisty
Na čo asi, by sa malo myslieť.
Kam by sa slušalo patriť?
Keď vypľúvať živé mreny do Váhu
tak niekde pri Gombáši je absolútne ticho
keď milovať
tak
mäkko, bledobelaso
ako
vŕzgajúci sneh...
Nie je
to vrcholový pokoj,
keď chladom zapriem nežnosť
vlastného klitorisu?
( február 2015)
|