|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
| Všetko ma okráda o moju slobodu, výkríkol pán Ignác, keď s najväčším vypätím vôle dočítal knižku. Vstal a položil ju na miesto kde predtým sedel. Jeho pohyby boli napodiv isté, akoby náhle objavil nejaké poznanie, akoby nahmatal pravdu. A hoci sa ešte z tváre nevytratilo podivné prekvapenie, predsa pevným krokom a so zdvihnutou hlavou došiel do kuchyne, kde pravicou uchopil nôž a jediným prudkým pohybom si ho vrazil do srdca. Padol na chrbát bez jediného hláska a jeho tvár i po dlhých hodinách vyjadrovala to isté prekvapenie, ako keď posledný raz vstal z kresla. Miestnosťou sa niesla len vôňa parafínu. Vietor sa maznal so záclonou ako Vierka s mačaťom. Deň pokračoval.
|
|
|
