maxima gali (Občasný) - 25.10.2006 > rada čítam cestopisy
myslím, že najdôležitejšie u toho je, prestať hodnotiť, ako to kto bude vnímať a písať to pre potešenie seba samého, ako sa mu pri písaní vybavujú veci, aj s rizikom, že to niekto neprijme
všetko, len nie dokonalosť, aby to bolo čo najviac človečie
ono pochybnosti, ako kto čo prijme sú aj o nás
To, čoho sa bojím od iných odzrkadľuje zároveň to, čo druhým vyčítam. čiže stále, či z jedného uhla, či druhého, je to o autorovi.
A čím rôznorodejšie, tým zaujímavejšie, čím viac autor popustí uzdu, uzná, že slová, ktoré napíše, aj keď pošteklia, sú len skutočne existujúce pocity, za ktoré sa môže dokonca aj hanbiť, ale neznamená to, že sa nemôžu napísať - načo písať ukážkovo? - zapadne to prachom o roky o to nik nezavadí, toľko cestopisov už existuje
nie, netreba to písať na objednávku, ani ako nejakú hru, aj keď to samé o sebe je trošku originálne, treba písať, lebo niečo sa chce ľuďom povedať z vlastnej skúsenosti /zlášť cestopis je častokrát skoro príručka, s čím sa človek môže stretnúť, najmä neobvyklým/
