Bludisko starých uličiek,
steny vyčítajú mi svoj prach,
ruky bezdomovca prosia o život
a z jeho očí kričí strach.
Nenechaj ma zomrieť, princezná,
som človek, nie besné zviera!
Vráskavé líce mokria slzy,
srdce mi ťažký kameň zviera.
Nevládne bojuje s bolesťou,
smrť prečesáva jeho vlasy.
Z tela chudáka uniká teplo
a pohľad naňho začína mraziť.
On zohrieva sa však rukou smrti,
tak nechutne sa mu vtiera.
Na tvári modrý úsmev-
ona sa smeje, on umiera.
Odchádza ďalšie utrpenie
a v mojej duši zostáva diera.
Len v snoch ma máta tichý hlas –
Princezná, som človek, nie besné zviera!
|