Posledný vzdych, čo je do kože votkaný:
Budeme sa ľúbiť, tak ako potkany.
Koľkými pascami sme to už preliezli
vo vidine chmeľu a sladkých ríbezlí!
Pasce, čo zabolia vždy tak, jak prvý raz
a v každej z nich zostal, zostal tam kúsok z nás.
Na chladnej podlahe, nahá a bez reči
vášeň ťa zahreje, môj bozk ťa vylieči
Špendlík pod nechtami, rana plná hnisu
budem ťa ľúbiť tak, ako krysa krysu
Svet nám je však dlžný určitú časť nehy!
More plné krvi obmýva nám brehy
Keď kohút zareve, slnko sa zaškerí
prižmúrime oči, ujdeme do diery
Hoci nám soľ sypú, sypú nám do rany
budeme sa ľúbiť, tak ako potkany
Tak ako potkany, sfarbené nasivo: Nežne a bezmedzne, dlho a vášnivo!
|