... noc na ulici ...
Len tak ...
Pohodená.
Snažím sa chápať,
čo toto pre mňa znamená.


Pár tmavých domov,
ktoré by sa na tvoj mohli podobať
a na tú priepasť, ktorú hľadám,
aby som mala kam padať.


Poznám ťa už len po pocite,
ktorý z teba mám.
Všetky spomienky, túžby a plány
rozpáram
v mysli,
aby prišli
náhody ako tá,
keď som mala ruky od tvojej mysle.
Ako ten čas,
keď o mňa škrtáš.


Vraciam sa domov,
na miesto, kde sa to tak volá.
Na miesto všetkých návratov.
Tam, kde sa cítim zviazaná a voľná.


Mám od tvojej mysle myseľ.
Si ako výkrik noci na svitaní.
Si renesancia v mojom vnútornom dianí!