a kreslila labute, tak prišiel ku mne a mal asi štyri a úplne holú hlavu s očami na pol tváre a prisadol si, akoby ma poznal odjakživa a ja jeho a vôbec nič nevravel, kým ostatní chlapci v jeho veku behali po parku a naháňali holuby a holuby sa nechali dobehnúť a potom im ušli a tak to vyzeralo, že skôr holuby sa hrajú s ostatnými chalanmi v jeho veku, no jemu to vôbec nevadilo a v ruke mal rožok, z ktorého sem-tam odlomil a hodil blízko k sebe, kým neprilákala asi troch vtákov a jeden z tých holubov mu sadol na kolená a zobal rožok priamo z jeho ruky, pretože plešatý inštinktívne vedel (pretože takéto veci sa nevravia) že z mestkej hydiny sa stali prostitútky, ktoré sa predávajú bežne za 1,50 – slovom korunu päťdesiat, ale ja som nad tým stále veľmi nerozmýšľala , pretože som kreslila tie labute a kačky a vlaky, ktoré chodia popri Váhu a on s holubom v rukách a holou hlavou s očami na pol tváre len ticho sedel a mne odrazu prišiel taký iný ako tí ostatní – tak som mu povedala
- si taký iný ako tí ostatní
a on kývol, akože potvrdil prijatie a tak sme sedeli a ja som myslela na Malého princa, pretože mi ho pripomínal a pretože ani Malý princ nikdy nezodpovedal otázky, ibaže tento bol plešatý a možno to bol inkognito Malý princ, a tak som ešte chvíľu čakala, že bude po mne chcieť, nech mu nakreslím ovce, alebo hady, alebo dinosaura, aby mu poobhrýzal tie baobaby, ktoré mu určite narástli kým sa flákal s Exupérym po púšti, ale ja neviem kresliť dinosaury a tak som len sedela a kreslila labute a kačky a vlaky a ľudí v tých vlakoch a každému z nich som nakreslila namiesto hlavy hodiny, aby si mohli kedykoľvek stopnúť čas a pozerať na plávajúce labute a on sa pousmial a ja som vedela, že on vie a tak som sa tiež usmiala a potom sa na mňa pozrel tými očami na pol tváre akoby mi na nose vyrástlo čosi neuveriteľne krásne, sklonil plešatú hlavu a pustil holuba, ktorého zbalil na rožok, a veľmi opatrne sa postavil na lavičku a v jeho tvári bol smútok a vážnosť a potom ma objal okolo krku a povedal čosi ako
- vezmeš si ma?
a potom ešte
- počkáš na mňa kým vyrastiem ?
a potom ma pobozkal - tá pusa bola plná, dlhá a vlhká a mne sa zastavil rozum, pretože v tom bolo čosi posvätné a v posvätných chvíľach nemôžte urobiť nič, iba prikývnuť a on tiež prikývol, akože potvrdil prijatie a potom som mu darovala skicu s labuťami, kačkami , vlakmi a ľuďmi s hodinami namiesto tváre a on odišiel. Nikdy viac som ho nevidela.
|