-          Mala som pocit, že sa poznáme už celé veky, vieš? Nikdy predtým sa mi to nestalo. Počula som o tom, ale neverila tomu. Čo vieš? Možno bol v minulom živote mojim synom.

-          Tvojím synom? – hádže úsmev Angie.

-          Jo. Nevedel prestať čumieť na moju „ auru“ – robím pri tomto slove veľké oblúky pred svojimi prsiami – a ja som mala chuť dať mu zopár na zadok.

-          Haha, áno. Tak syn. Logické. Ja takým vravím kokot – keď nakláňa hlavu padajú jej vlasy do čaju. Tá vlhkosť chytá posledný koniec dňa. – Nemalo to budúcnosť, sama si vravela, tak mi tu nerev – hovorí – a začni  žiť. Celý ten tvoj Svet máš iba v svojej hlave. Cez deň si zahrabaná v labáku alebo počítaš, celá tá tvoja fyzikála, alebo si s Jožkom, ktorý je rovnako prijebaný blázon. A v noci čítaš. Píšeš. Chatuješ. Si úplne odrezaná od reality žena!

-          Ale no. Angie. – upokojujem ju -  Nie je to až také strašné. Sem-tam chodím s Jožkom na pivo. .

Žartujem. Akokoľvek, pravdou ostáva, že mi robota okolo jadrovej žerie spústu času.  Niekedy v noci moje nohy kráčajú okolo mňa. Pravá z nich ma včera kopla do ucha, až ma to zobudilo. Sľubujem im dlhé túry skrz žlté lístie Liptovskej Revúcej, len nech to so mnou ešte chvíľu vydržia.

-          Boha! Ja to myslím vážne. Prestaň už s tými vtipmi.

Chvíľu som ticho a  zarazená.

-          Tiež teraz sedíš za kompom. – oponujem.

Vstáva a zamyká. Z neónov letia vzduchom čierne fľaky, pokrývajú jej tvár. Je Čiernou Madonnou. Nádherná. Jej mená chytajú z dlážky tiene.

-          Nikdy si sa ma nespýtala odkiaľ beriem prachy. – začína

Kývnem na znak súhlasu. Pokračuje.

-          Som študentka.

-          Aj to viem.

Potom ma prosí nech si sadnem k nej. Urobím to, dotýkame sa stehnami. Zapína v počítači jednu z tých temných stránok, pri ktorých som ju občas pristihla a nikdy sa nepýtala.  Celý ten čas rozpráva. Väčšinou o tom, že keď som preč, tak tam chodí, o tom, že sú to veľmi jednoduché prachy. O tom ako ju to baví. Snažím sa v tom zorientovať, je to na mňa prirýchle.

Je to jeden z tých sado-maso-fetiš portálov. Prihlasuje sa pod menom Gaira. O minútu príchádza kontakt. Volá sa otrok74, má webkameru. On Angie iba počuje, ak teda Angie chce a drží tlačidlo.  Vyzerá ako právnik. Vychrtlý, čierne vlasy, okuliare, tetovanie na hrudi. Je nahý. Angie mi oznamuje pravidlá. Ona je Pani. Otrok sa nesmie ozvať skôr ako ona, inak zasluhuje trest. Musí robiť všetko, čo mu prikáže. Tento je jej stály zákazník. Angie je s tými fľakmi nejak iná. Dáva rozkazy.

Prikazuje mu,  aby si obliekol dámske pančušky.

Prikazuje mu – vytiahni žalúzie a rozsvieť veľké svetlo.

Prikazuje mu – ostaň v okne. Vraví mu – strč si tam ruku a vyhoň ho.

Tesne pred mu rozkazuje Stop.

Nedokážem sa pozerať na jeho tvár.

Chlap sa trie o podlahu. Je to úbohé. Lomcujú ním kŕče.Už má pančuchu aj na hlave, ledva dýcha, ledva ju počuje.

Áno – kričí – áno. Si moja Pani.

Vraví  mu, že je zlý otrok, pretože prehovoril. Vraví, nech si vezme zatvárací špendlík. On vstáva. Má všetko vopred pripravené na stolíku, ktorý som si predtým nevšimla. Stolík sa leskne.

Idem opäť k oknu. Je tam vzduch, srdce mi tlčie ako vták, chce väčšmi von Po trávniku krúži stará žena v nočnej košeli a s bielou plachtou v rukách. Veje. Tá žena. Usmieva sa.. Strieborná. Možno si predstavuje, že nič nepočuje. Na okne vedľa stojí Dušan. Natáča si ju na telefón, smeje sa, kýva mi a ukazuje na ňu. To je tá jeblá – z domova – ďalej neviem, nepočujem, čo hovorí. Počujem len Angie. Cítim hnus a smútok, ťažoba. Neskôr už necítim  nič.

......................................................................................................................................................