|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Para z hrnca stúpala za lepšími cieľmi na plafón. Pes lenivo ležal v rohu, zdalo sa, že pradie. Nevkusné žltozelené tapety sa odlepovali zo steny, pod ktorou šramotil neznámy hmyz. Na stole tlač spred pár rokov, pod ním podlaha, pod ňou nič. Nad ňou stolička, na nej on, fajčil, pil čaj, zdesene pozeral na pahýľ, ktorý bol ešte nedávno jeho rukou. Oproti nemu kreslo, v ňom sedel muž, pichľavo sa usmieval. Začal si pískať.
- Kto do čerta.. prestaň si pískať, snažím sa tu byť vydesený.
- Ókej, ókej, prepáč.
- Si halucinácia? Koľko toho svinstva som vlastne mal...?
Vlepil si facku. Muž oproti nemu nezmizol.
- Chceš s tým fackovaním pomôcť?
- Kto si? Zmizni, do čerta... čo sa to deje.. so mnou..
- Nehovor mi, že chceš vyhnať vlastné decko.
Dvojník sa zaškeril, dve takmer identické postavy na seba pozerali, jedna pokojne, druhá nie, jedna s rukou, druhá nie. Bolo horúce poludnie, všetky okná boli zavreté, ventilátory ticho bzučali, pes s nimi ticho priadol do tóniny. Všetko zúfalo stagnovalo, odporujúc absurdnej situácií, ktorá sa teraz diala, a tak trochu pripomínala silný bad-trip. Obojruký zapol telku, jednoruký mu vytrhol ovládač, zas ju vypol. Jednoruký prerušil ticho.
- Keby... keby bola pravda... to čo.. hovoríš.. naozaj len teoreticky... ty.. moje decko.. moja ruka kdesi v riti... ako.. ako to?
- Je to príroda, skús to akceptovať. Taká menšia anomália.
- Anomália, piče, aká anomália, odpadla mi ruka a vyrástol z nej človek! Čo mám robiť?
Obojruký sa usmial. Zobral mužovi cigaretu a zahasil ju o stôl.
- Nefajči. Je to zlé pre tvoje mlieko. A ja potrebujem nakojiť.
|
|
|
