|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Kamene stoja v kruhu pokojne
s nemými výčitkami opustených kahanov
pohráva sa vietor
Umlčaný sprievod laternových drakov
pod zemou nevidí
na nesmrteľné epitafy
keď plazí sa dolu z výslnia
Rozopäté náručie stodolárového kríža
nežne pestuje hniezdo
to jedno druhé tretie
to Zbohom zanechaných rodín
len kde tu čriepok, škrupinka
poznačená krvou rodičky
Lúče ich navliekajú
súhvezdia zemského úpadku
krištáľom a plačom zdobenú
tŕňovú korunu
rozpletajú svieže čierne ratolesti
a tri bodnutia v nepreniknuteľnom hodvábe
hľa, uviazol pazúr
nechcený kus mesačnej bielej
Velebná samostatnosť kurincových monolitov
žmurklo okno, len raz
súcit vyhorel
Všade stretnúť človeka
niekde ešte dýcha
ale väčšina už oddychyje
v prirodzenosti nebytia
Zbytočne kresať iskru nádeje
práchno už vie len uhorieť
ako kŕdeľ zakliatych fénixov
- popol na popol
|
|
|