Už si ma niekto zas rozoberá , už zas si ma s niekym pletú ,snáď som niečo spravila zle ,či si ma s niekým pletú. Už bojím sa isť do ulíc, vraj dvojníkov mám mnoho, vždy keď sa niečo prihodí, tak vinia mňa s toho. Už ani neviem či môžem žiť a nikomu s tým neublížiť, či môžem dýchať ten váš vzduch skazený,či môžem chodiť po vašej zemi. Už zas niekomu vadím ,už zas som niekomu v oku,tak vypláchnite svoje vnútra v moku snáď sa vám zo mňa úľavy . Ja som si zvykla na názory iných a ich/Vaše/ život/y /mňa neťaží /a/ Ja bezohľadne neviem isť a moje oči sa tiež sem tam zavlažia Tak nechajte ma mojou cestou isť,sem tam niečo napíšem, môžete si ma prečítať,aj vy patrite sem. Poznám tu mnoho čo myslia si, že sú najlepší ,ja čítam vás všetkých a snáď sa z vás polepším. Prajem vám všetkým ostré pero a aby sa vám vždy písať chcelo nebojte sa ostro,na telo.
|