"To musí byť zaujímavé, ale nepoznáme to, niekedy to tam musíme ísť vyskúšaťčo Ignác? Ťapnem

Ignáca po pleci a on súhlasne kývne hlavou ako tá v Jacksonovom klipe čo sa tam menia tie tváre.

Tá šikmooká tak kývla hlavou. "Ak sa smem spýtať ako sa voláte, možno poznám vašich synov

alebo dcéry."

              "To by si mohol poznať, ja som nejaký Krahulec." Podáva mi ruku. "O chvíľu sme v Trenčíne,

tam ako som hovoril, nebude to trvať viac ako pól hodiny."

             "Len si vybavte, my sme radi, že ste nám zastavili, nikam neponáhĺame." V Trenčíne sme sa

my dvaja s Ignácom učili za maliarov. Pozorujem ako pobehuje zajac po poli a zbadal som ako vyletel

bažant z kríkov.

               "Pozri, už vidím Trenčiansky hrad,"otočí sa na mňa Ignác. Ideme popod nám známi viadukt

a za ním odbočujeme do ľava. na naše prekvapenie starký zastavil asi sto metrov za našim učilišťom.

Vychádzame z auta, preťahujeme sa, starký vchádza do uličky a my ideme k Váhu. Je to len kúsok.

Vždy tu bolo krásne. A cez leto tie opaľujúce sa samice na brehu Váhu. "Hento je drbaňa,"ukazujem

Ignácovi na babu sediacu na na lavičke pri Váhu. Vedie tu okolo Váhu úzky chodníček a po celej dĺžke

sú lavičky. Chodí sa tu promenádovať veľa ľudí. Baba má červené tričko a pod ním žiadna podprsenka.

má krátke šortky."Divaj na tie špicáky čo má pod tričkom, tá má ale lopaty čo?"

               "Má pekne plné stehienka," povie Ignác."Divaj sa jak sa jej ligocú tie jemné chĺpky na stehnách.

To sa dnes už nevidí.M-m-m moja jemnosrstá,"blbne Ignác."Cítim, že na tej Šírave to bude paráda."

               "Blondíny s hnedýma očami sú pekné, Zuzka mala také, tá zdravoťáčka vieš? Nevieš. Blondíny

ktoré majú čierne obočie majú čiernu piču. Na rotunde na hradbách, už som ju mal rozbalenú, odišla do

Ameriky, nedala mi, poznala svoju hodnotu."

                "Jáj už si spomínam, jak si pádloval s tou doskou v sude, keď si miešal lepidlo do tapetovacieho

stroja. Zuzkó-ó-ó už jedú-ú-ú." Obidvaja sa tomu smejeme. Ideme po tom chodníčku,kde každých pať

desiat metrov je lavička. Keď sme boli na učilišti zažili sme tu všeličo. Aj Ignác tu mal babu, Gabrielu 

z Ružomberka. Dobrá samica, lapol ju tak, že číhal, keď chalani prestali po piesni s ňou tancovať, trochu

od nej odišli a on ju vtedy chytro požiadal o tanec. Ale posral si to. Písal si s ňou a raz mu napísala, že

chodí za školu a jemu sa to nepáčilo, jemu čo chodil neustále za školu. Zo Žiliny mi poslal pozdrav, celá

škola sa tomu smiala. Potom za ňou ešte prišiel, dal si ju vyvolať rozhlasom, stála na schodoch a pýtala sa

vychošky či može ísť von. Vychoška povedala, že nie. Vobec ho nenapadlo, že mohla byť dohodnutá

s vychoškou, že použila ženské zbrane, chcela asi zistiť či príde aj po druhý krát, či má o ňo naozaj záujem.

raz sme stretli dve baby v meste, zbalili sme ich a išli s nimi na Brezinu. Tam sme sa rozdelili, neviem či sa

bál piče, ale vravel mi, že tú svoju nespravil. Sám s ňou v lesíku a on ju nespraví. A ona na to čakala, taká

pekná blondínečka a on sa robil, že je napitý. Prišli sme k mostu. Ignác si stpnul konča toho mosta a vraví:

"Ja si tu stúpnem a budem vyberať mýto. Chodník sa tu dvíhal do malého kopčeka. Bicyklista, športovec

na závodnom bicykli, ktorý tadiaľ práve prechádzal musel trochu prišliapnuť aby sa mu podarilo vybehnúť

do kopca.Pozerá či na most nevchádzajú autá a zašliapne. Už je na kopci, keď Ignác pohŕdavo poznamená:

"Frajé-é-é-é-r" Bicyklista pohotovo zoskakuje z bicykla, prbehne k Ignácovi a strelí mu bez meškania facku.

Ignác pozerá ako vyhoretá myš, má červené aj druhé líco a má červené aj jedno ucho, ale to mával aj v

detstve, keď ho nikto nezbil. Bicyklista sa otočí ku mne a ako suverénny frajer sa ma pýta v rýchlosti vyner

vovane aby som sa nestačil spamatať. "Chceš aj ty?" Povie ako nejaký bitkár. Ale ja na nespravodlivosť

nepotrebujem odvahu, konám spontánne, keď ma niekto napadne. Kašlal som na naňho, Ignác si to zaslú

žil, hrám strach:"Ni-jé-é-é, ni-jé-é-é, vravím Ignácovi:" máš čo si chcel. Frajer odchádza, nasadá na bicykel.

Ja som si to ale rozmyslel a volám za ním:" Ja som si to rozmyslel, chcem tú facku. Chalan je v pomykove,

ale cez to všetko sa vracia.Aby nevyzeral ako zbabelec ide ku mne. Vie, že sme dvaja teraz. Chce mi dať

facku, ale mu pohotovo chytím ruku, vykrútim mu ju a zhodím ho jedným ťahom na zem, vyfackám ho a na

dovažok ho kopnem do riti a hodím bicykel do vody , ale len tak skraja. Myslel som si, že sa bude chcieť

chalan biť, ale niečo polohlasne povie vyťahuje bicykel z vody, vyskakuje na bicykel a je preč. Neviem či

som urobil dobre ale ani on nemusel hne´d Ignáca fackať i keď ani ja by som si to nenechal. Mohol to pre

hliadnuť, hlavne ke´d sme tam boli dvaja. Ignác je očividne šťastný, boj sa mu páčil, ale zato ja som nasratý

na Ignáca.Tuším som mal povedať tomu bicyklistovi nie že by sme na teba nemali ale on sa ti ospravedlní.

                "Ale si mu dal, keby sa do teba pustil , pridal by som sa. On to možno aj vedel.Videl si ako sa díval,

že mu možeme dať."

               "Ty ano, ale aspoň by si ma poutieral od krvi."

               "Ja už nie som taký ako ma poznáš."

               "Tak čo si sa nechal?"

               "Bolo to tak naraz, bol to šok, som dosť silný, keby si ma ty vyzval ako kamarát pďme sa naozaj biť

kto vie kto by vyhral, je to o psychike.Cudzích sa bojím."

               "Ešte raz ma budeš šokovať nechám ťa v tom. Ja viem, ty si šokovaný stále, potom rýpeš. Sám by si

si to nedovolil, stále sa za mňa schovávaš. To bolo posledný krát čo som ťa z niečoho ťahal, toto si si zavinil

sám."

               "Ale ja už naozaj nie som taký ako ma poznáš. Minule u nás v Skalici išla taká partia po zelenom moste.

Išli po celej šírke chodníka a ja som im neuhol, inokedy by som sa bál a uhol by som. Zistil som že, keď sa bojím

som gramblavý."

                Nemusí mi to vysvetlovať, poznám ho veľmi dobre, keby padal z výšky tak ma stiahne so sebou. 

Usmievam sa a vravím:"Poďme naspať k autu, starký tam možno na nás už čaká. Ako sme sa približovali zbadali

sme, že už tam naozaj bol. Pozrem sa k učilišťu. Kvoli ignácovi vymenili majstra. Posadil ho do smetí. Ťahal ich

stále za vlasy. Ale Ignác to neurobil len pre toto. Majster im zadelil prácu a Ignác prišiel za kamarátom, že budú

robiť spolu, vedel, že týmto majstra vyprovokuje a on urobí čo urobil. Vravel mi, že chcel so školou seknúť. Ne

bavilo ho to. majster prišiel zozadu a zdrapil ho za vlasy. Na druhý deň šiel pred riaditeľa a potom zavolali jeho

otca. Ten sa ho pýtal či to chce dokončiť. Povedal, že áno. Všetci jeho kamaráti velice naňo pred novým majstrom

zazerali. Na jednej strane mu bol nový majster vďačný, že mu pomohol k miestu, ale zase nechcel dať najavo, že

súhlasí s jednaním Ignáca. Vedel, že sa mu nemože stať čo jeho predchodcovi, nemal také správanie, vedel si

autoritu udržať prirodzene. Ignác sa mi raz zveril aké má problémy, že ho to baví len so mnou. Mojich kamarátov

nemal rád. Zdali sa mu nezaujímavý. Mal ich rád iba vtedy, ke´d som bol vedĺa neho s nimi. Mal vlastne rád toho

kto ich mal rád. Vravel pri nezaujímavých cítim svoju slabotu, nevedel pochopiť ako ma to može baviť s nezaujíma

vými ľuďmi. Stále si myslel, že nevedia obdivovať a on nemá čo obdivovať Ale nikto s mojich kamarátov nechcel

byť ako on, nesnažil sa byť ako on, excelovali len predomnou, keď sa snažili byť ako ja. Bol som jeho jediný 

kamarát, lebo on sa vždy kamarátil iba s vodcom. Ale niekedy sa mi zdalo, že ho to nebaví ani so mnou aj som

mu to vytkol, že nejdem s ním na ryby lebo by ho to tam nebavilo. Aj keď rozprával často, že ho to baví len vtedy

keď to baví zaujímavú osobu. Všetko čo robil sám od seba to ho nebavilo. Ignác mal veľa neospravedlnených

hodín. Cez prázdniny keby sa mu nestal úraz, by musel nadslúžiť celý mesiac a len mesiac sme mali prázdniny.

Druhý mesiac sme mali prax. To už som spomenul, že raz mi poslal pohľadnicu zo Žiliny. Vravel mi, že by si najrad

šej na svojich potulkách našiel babu a nevyliezal by vobec z bytu.Klamal by som keby som nespomenul, že mal

rád jedného chalana z učilišťa s ktorým sedel v lavici. Ignác mu velil svojou slabotou ale hlavne sa ten kamarát

smial na každej jeho hláške.Ešte sa stýkal s jedným dívným s detstve s jedným samotárom, keď som bol za

prácou v Nemecku. Mal rád týchto, ako vravel že pri nich pociťuje svoju slabotu iba vtedy, keď s nimi niečo zažil.

S mojim kamarátmi sa mu nechcelo hrať fodbal jedine vtedy ke´d som tam bol s ním alebo ke´d som tam nebol

a boli tam baba vtedy bol spokojný. Ignác chcel s každou babou ktroú poznal iba chodiť. Buď sa mu baba nepá

čila / i ke´d nebola škaredá skor pekná/ keď som bo v nemecku  a chodili do krčmy s tým kakarátom z učilišťa

s ktorým ma Ignác zoznámil tá baba sa posadila do slnka aby jej presvitali prsia. Ignác jej povedal keď išli z krčmy

stretneme sa zajtra na diskotéke i ke´d sa s ňou nedohodol. Neviem presne či sa jej bál že ho odmietne alebo ju

nechcel. Potom sa divil, ke´d s ním nechcela rozprávať a niečo s ním rozoberať. Rozprával jej o jeho stavoch ale

ona už nepočúvala, ke´d ju nechcel. Myslela si mohla som ti pomocť. Ke´d sme boli sopliaci pretože azda nemyslel

na milovanie preto ho aj odmietla jedna pekná baba čo chodila do kostola. Veľa chalanov ju potom malo. Vravel,

že v našom činžiaku neboli pekné baby. Ale boli. On myslel iba na chodenie a ja som bol ako naši starší kamaráti

ktorí v patnástich zháňali šprcky a premýšľali ktorá z činžiaka by bola povolná. Jedna sa našla ktorú všetci spravili,

neskor sa šťastne vydala a nikdy už nebola kurva. Už ako deti mali prístup k pornočasopisom. jej omnoho mladšiu

sestru som spravil bola naozaj ešte sopláčka. Ignác nás vtedy fotil aj sjeho bratom a mojím bratom na lúkach pri

lese. Tak sme tomu vraveli, lúky, lebo to boli naozaj rozsiahle lúky, chodili sme tam keď sme boli mladší na žampióny.

Vo vysokej tráve som jej to urobil, mazala ako divá. Semeno som jej utrel z brucha jej nohavičkami. Ale asi ju to

nebavilo s manželom, lebo sa z nej stala kurva, ktorá spala s najvačšou cigánskou spodinou. Ignác sa potom zoznámil

s jednou soplaňou, mala iba štrnásť, rovnako to bola kurva, tiež spala s kde kým. Všetci sa čudovali, keď ju vypre

vádzal z krčmy, chcel s ňou ako inak chodiť. Pozval ju na Wintoperk, neďaleko mali vinohrad. A tam ju chytal medzi

nohami až mu napokon povedala prečo ma zbytočne vyrušuješ? Pozval ju do Hodonína, stál pri okne a čakal na ňu.

Zrazu sa zjavila na zákrute a on si vravel, že to nemože byť pravda, tá baba ide za ním. Toto nemože byť pravda.

Potom jej dal puu na rozlúčku pred ich vchodom, lebo už chodil s jednou, ktorá bola už stará hepa a rodičia ju nech

celi púšťať von. Matka jej vravela, že deva má čakať doma a nemá sa kade tade potulovať. keď sa dozvedela, že 

bola s Ignácom v ich vinohradníckej búde/dobrí ľudia požalovali/ povedala, že pri ňom poznala chatu aj kino. Ale skor

sa jej žiaden nápadník nepáčil preto, lebo sa bála, že ju stratí a stratila by zábavku aj jej mladšia sestra. Veď mu raz 

aj povedala, ke´d ho stretla v meste ako išla z kostola. On v roztrhaných džínsach a ona mu vraví:" My sme si vždy 

tak spolu sadli a ty nám narušuješ harmonogram v rodine. Keby som vtedy prosila smrť tak ako teba aby mi nebrala

moju dcéru aj tá by sa zľutovala." kedysi vyslovila rúhavo k nebu:" Takýto život, radšej by som videla svoju dcéru

na márach ako takto žiť. mala doma nezodpovedného alkoholika, ktorý deťom, ke´d boli malé v zime ani nezakúril.

Ona musela cez prestávku prísť skontrolovať či nemajú zimu. Možno preto, že okrem báb ma bavilo ešte veĺa vecí

preto som sa neviazal. Alebo som dovtedy nenašiel tú pravú, sú to všetko okolnosti pre ktoré sa asi človek nechce

viazať. mal som veĺa báb, kamarátovu kamarátku v Strážnici na folklórnych slávnostiach som jednu zbalil, aj som za 

ňou chodieval. Tá kamarátova kamarátka bola kurva, ale určite by s tým sekla, keby som ju chcel na vzťah. Už na 

základke zavolal spolužiak Ignáca na oslavu do starého domu. Behali tam všetci po stenách ako magori. Potom ka

marát otvoril dvere na jednej izbe a tam na posteli ležala úplne nahá baba. "To je nášho kamaráta baba,"povedal

mu spolužiak. Tá baba z toho Wintoperku mu potom povedala, keď jej dával pusu:"A nemohol by si ju 

podvádzaťso mnou?" 

                     Práve sme prichádzali k autu. Starký tam stal pri aute s jedným pánom a bavili sa. Podávajú si ruky,

starký mu ešte kývnul na pozdrav ako odchádzal. "Horko čo?" povedal starký. "Nemám v aute klímu, hodila by sa.

Veru horko, toť tvoj kolega je otužilejší na teplo ako ty,"posmieva sa Ignácovi. "Nemá také červené líce ako ty."

Doberá si ho ako keby vedel čo sa pred chvíľou stalo. Vybuchujem do smiechu, starký je rád, že máme dobrú

náladu. Chudák Ignác, každý si z neho len prču robí. Hlavne ja. Má to napísané v tvári. "Som všetka nedokonalosť

sveta!" Ignác nevie čo má robiť, pozerá sa do zeme, určite sa bojí, že ho prezradím i keď mi povedal aby som to 

nikomu nehovoril. Odomňa sa nikto nič nedozvie. Hneď by vedel odkiaľ vietor fúka, keby sa to prevalilo. Sľúbil

som mu to.

                  "Nasadať! povie starký veselo. Uháňame krajinou, cez pootvorené okno vanie dnu príjemný 

vetrík. Okolo sa mihajú polia, lesy. Starký musel pribrzdiť lebo pred nami zbadal rodinku divokých prasiatok. Stará

vpredu, malé prasiatka za ňou, bol to prekrásny obrázok, špacírovali sa cez cestu ako ľudská rodinka. "Nie je to

utešené,"povedal starký nadšene.

                  "Krásne,"odpovedám. "Ako si idú za sebou ako naozajstná rodinka."

                   "Veď aj sú naozajstná rodinka,"nedal sa starký. Vzduch i keď je teplý ale ako prúdi pri náraze o tvár

ochladne a osvieži. Takmer celú cestu sme sa so starkým zhovárali, ani sme sa nenazdali a prefrčali sme okolo značky,

ktorá oznamovala, že sa nachádzame v mestečku Podolínec. Tu naša cesta so starkým končí. Vyzdvihne dcéry

z dovolenky a pofrčí naspaťzbierať doma vo vinohrade marhule do kvasu. Aj starký povie:"aj by som vás rád

zviezol ďalej, ale tu moja misia končí. Užite si to a nech vám výde počasie. A tie Vyšné Ružbachy niekedy vyskú

šajte, možno sa tam niekedy stretneme pri termálnom prameni. Šťastnú cestu." Vystupujeme.

                   Šťastnú cestu aj vám a pozdravte dcéry." Ešte povie, že aj on ďakuje za spoločnosť a odfrčí. Ideme

okolo vysokých domov. "Asi to tu aj prenajímajú, keď sú neďaleko tie kúpele. Vyrážame zase na cestu. V jednej

zo záhrad okolo ktrorej práve prechádzame okopávajú dve baby v plavkách. Ignác chce úpútať pozornosť, berie

stan na ruky akoby to bolo bábo a chová si ho a kolíše akoby to bolo naozajstné decko. Kolíše ho, skláňa sa k nemu

a smeje sa na stan akoby ho chcel rozosmiať:"ŇU-ňu-ňu ty moje bábátko." Prišiel mi veľmi smiešny. Vobec sa mi

nezdalo, že sa predvádza, bolo to balenie. On taký je proste, na kokotiny ako stvorený. Sme asi rovnaký. On viac

so seba robí blbca/ i keď ja ho tiež zo seba niekedy robím / a ja mám skor humor ktorý poukazuje na nedokonalosti

sveta ale vždy sa mi chalani smejú, že preto sa na tom sám tak smejem lebo si to predstavím.