I.

Vojdeš do domu. Je studený.

Zasvietiš svetlo. Je studené.

Pustíš si vodu. Je studená.

Opláchneš tvár. Je studená.

Dotkneš sa zrkadla. Je studené.

Ideš spať. Dýchaš.

A vydychuješ.

Mráz.

II.

Slnko sa pohybovalo ako slimák. Zanechávalo za sebou slizkú stopu.

Občas do neho musel niekto zakopnúť. Pretože oči boli často skryté.

A možno, len ohlodávalo púpavu. Práve som sa pozeral na čepeľ.

Keď pod mojou nohou skončil deň.

III.

Ráno. Bola otvorená bránička. Akoby niekto odišiel a ten istý, čo odišiel čakal na svoj návrat.

Rosa bola na asfalte ako na listoch od poštárky - pečiatky. Otvoril som okno a sledoval negatív.

Film som si dal proti svetlu a po obrázkoch sledoval jednotlivé snímky. Boli to snimky z detstva.

Môj brat, ktorý si oblúbil plánku až tak, že nedokázal zniesť že nerodí. Ja na sánkach zabalený ako moľa.

A celá rodina za humnom, ktoré zhorelo spolu so mnou.

Ráno. Bola otvorená bránička. Nikto sa nedostavil. Všetci zabudli.