"Videl som z vonka dieru. Dostaneme sa na poval. Máme šťastie, že tú dieru nezastavali. Stavia sa tu ako je vidno. Po hromoz

vode sa tam dostaneme, pojdeme pekne z vrchu dole, musíme ich prekvapiť. nepotrebujeme žiadnu paniku. Táto pravdepodob

ne nevedela o nás, nevyliezla by len tak von. Netušia, že sme tu.Teraz si myslia, že išla na autobus. Všetko nám hraje do karát.

        "Odkuď ste kluci?" pýta sa Jirka.

        "Skalica,"odpovedám.

        "Až budete potřebovat rozvést spomeňte si na Jirku. Jirka rozvody všeho druhu. Nechci mamachrovat ale jsme s bráchou

nejznámjejší právníci v Rakousku přes rozvody. Aby nebyli řeči tak jsme šli sem. I v Rakousku se pomlouvá a donáší, funguje to

tam přesne jako tady...no o neco je tam vyžší kultura ve vstazích, celkově ale, na blba tam narazíte o neco méň časteji. Ale když

se žena rozvádí často si nevědí přijít na méno. Jedno či je z Čech Slovenska a nebo z Rakouska. S bráchou máme koupenej zá

meček. nekdy se tam sejdeme všichni a oslavíme to. Až to tady ukončíme spláchneme tam žal tohoto světa." Jirka otvára okno

a povie:"Gdo dohodí dál a podáva nám každému jednu tuškovú batériu. Hádžeme všetci po sebe. Ignác povie:"Vidíte toho ovčia

ka za plotom, trafím ho a hneď aj hádže, je to dosť ďaleko, neveríme, že ho trafí, ani Ignác v to neverí. Nie je taká kurva ako zo

seba často robí. Robí často zo seba vačšieho hajzla ako je. Ihnác hodil ale nie obyčajne do diaľky ako my ale do vrchu a to už

nikto neveril, že by ho mohol trafiť. keď tu pes zrazu zavil zahrabal namieste a davaj ho do záhrady. Všetci sme sa pustili do nes

kutočného rehotu. Nesmiali sme sa, že trafil ale vedeli sme, že neveril a ani nechcel aby ho trafil a to nám bolo smiešne, ten chudák

Ignác nám bol smiešny. Cítil sa previnene. Miro si ľahol na posteľ a koby zrazu ochorel, stone, nadychuje sa ako pri inkfarte.

"Moje srdce, moje srdce, zase mi poskakuje jak divé, mne je zle jak hovado. Úplne som oslabol a nemám síl sa postaviť. Do izby

vchádza sestra, doteraz sme ju ešte nevideli, pozerá na Mira a povie mu:" pevnou voľou to prekonáš, si zdravý ako repa, srdce

máš ako zvon. Viem, že ti je ťažko, ale prekonaj sa." Sestra odchádza. "To tie kombainy, leto, hic a ja od rána do večera v tom

hice v kombaine, to som si tam nazháňal. Ale Ignácovi by sme vedeli poradiť. Človeče choď s ním Jano na lov. Dáme vám typ.

Preleziete po rímse na babské. Tam uvidíš Ignác poriadne kozy. jedna čo spí pri okne tá ich teda má poriadne,"povedal Miro.

         "Máte to teda okuknuté,"povedal ignác

         "My sme tam neboli ešte ani jeden, ale z dobrých zdrojov mám, že pri okne spí Lucia. Ako pojdete po rímse visí tam kábel 

zo strechy. Kábel by mal byť pevne upevnený na povale. Prehojpnete sa ponad priestor kde chýba rýmsa a ste tam. Ignácovi to

určite pomože. Ináč sa tu na cecky načakáš ako my, keď sa nám podarilo vymáknuť Dášu v sprchách, nechtiac. Dneska ešte neod

padol, či áno? zasmial sa Miro a pozrel na mňa a potom na Ignáca."

          Neviem prečo som súhlasil. samozrejme asi preto aby som nevyzeral, že nechcem Ignácovi pomocť. To si teda vymyslel cho

robu. nadržanec! Musím preňho riskovať život. veď to nie je prvý raz. Ale kvoli ceckom to je niečo." Len aby nás zajtra neposlali

do škrečkovej nory, "povedal Ignác, keď videl s akou nevoľou som prijal túto misiu. Akokoľvek to vyzerá neskutočne stále žijeme.

Štípnem sa do stehna. to vymyslela Ignácova baba. Vždy vravel, že to je snáď všetko čo sa od nej naučil. A častejšie sa sprchovať

ako raz za týždeň sa od nej naučil. Nechtom si zaborila do vyrážky a vravela, že potom prestane svrbieť. začal to potom praktizovať.

Aj ona mala svojou slabotou podiel na tom, že sa Ignác začal báťľudí. Keď išiel oproti nemu nejaký človek a nevedel ako sa zatvá

riť zabodol necht ukazováka do kože na palci na ruke a bol na chvíľu vyrovnaným človekom. Vyvaľoval na neznámich ľudí oči. 

Prisposobovali sa...aj oni vyvaľovali

Vajíčko vylieza po hromozvode, šéf sa mračí, pozerá sa ako neisto vajíčko lezie. "Lez Vajíčko, hneď ideme za tebou, lez ty Chosé

Armando," povie šéf a pozerá na svojich komplicov či sa niekto smeje na jeho  pokuse o vtip

           Prilepený na budovu ideme z Ignácom pmaly krok za krokom, stačí malý chybný kročik a sme dolu. je to dosť vysoko. 

Vidím kábel, chytám sa ho. je to presne tak ako to opísal Miro, tu rína končí, musíme sa prehojpnúť. Podarilo sa mi to.Púšťam

kábel a ten sa vracia na svoje miesto.Švihnem káblom aby sa Ignác nemusel načahovať. Neverím veľmi, že sa mu to podarí lebo

on nepochopí techniku ktorá je potrebná na prekonanie prekážky. Aj minule, keď sme boli na cvičáku, kde som chodil s kamará

tovým psom, nedokázal preskočiť cez drevenú prekážku. Musíš nakopnúť a zároveň sa vyšvihnúť hore...nechápal a nepreskočil.

Ignácovi sa podarilo kábel zachytiť, chvíľu čaká, pozerá dolu ale napokon sa odváži a zhojpne sa za mnou. 

Ako Ignác letel o niečo zavadil nohou. Dolu na zemi sa vála Vajíčko v prachu a vraví:"On ma skopnul.

Aby sme mali aliby nakuknem opatrne do okna. za oknom sa zhovárali dve dievčatá. jedna z nich sa zrovna prezliekala. To boli ko

začky, dávala si dolu tričko a obliekala sa do pyžama. Tá má lachtany,"vravím Ignácovi. Ignác civie do okna a ja mu vravím:"To by ti

malo už stačiť." Ideme naspať.

             "Ako keby ja som sem chcel ísť,"hnevá sa Ignác.

             "Kto si vymyslel takú diagnózu?"

             "Uvidíme kam teba pošlú."

Banditom sa všetkým podarilo vyliezť na poval. "Vajíčko odkliesni tú vŕtačku, kábel je zaseknutý medzi fošňami, aby sme mohli 

pokojne všetci prejsť, aby sme sa nepotkli, je tu celkom tma." Šéf si svieti zapaľovačom na cestu.

             Ignác sa vrhol na kábel od vŕtačky. Vajíčkom to mykne a keďže stále sa drží vŕtačku v ruke spadol na zem a potiahlo  ho

kus po zemi. Pozerám na Ignáca, kúsok klesol nižšie. Preľakol som sa a ťahám ignáca hore, to je teda výlet poviem si. Síce veľmi

ťažko ale podarilo sa mi ho vytiahnuť. Posledné kroky a sme pri vytúženom  našom okne.

Vajíčko sa oprašuje od prachu. Šéf naňho pozerá a vraví:"Čo je vajíčko?

             "Viete čoho sa najviac bojím",povie vajíčko. všetci čakajú čo povie, je ticho niekoľko sekúnd. zrazu z neho vyletí....Upírov..

Všetci sa rozrehocú až ich šéf musí napomínať:"Ticho vy debili lebo nás prezradíte...naozaj!

              "No čo, už mu je lepšie? opýtal sa Miro

              "Myslím, že je,"poviem. "Veď sa aj pokochal parádne. Veď som ho odtiaľ nemohol dostať, mali sme šťastie. Že nám išlo

o život o tom som radšej pomlčal. Nad posteľami máme každý lampičku, ležíme a chystáme sa spať. Milan vycítil, že Ignác je bojaz

livý typ ktorý sa nepoháda pre svoj názor , vedel, že keby ho chcel za názor zbiť, bál by sa ho. Milan doňho zarýpol, chcel sa prav

depodobne vytiahnuť pred Mirom. Očividne lezie Mirovi do zadku. Milan je namakaný, ale krpatý...taký zakomplexovanec. Lampič

ku má zažatú iby Ignác."Počúvaj, zhasni tú lampičku,"povedal mu podráždene Milan." Tu sú chorí ľudia." Mne by si to nedovolil po 

vedať, keby som mal ja zažatú lampičku. Vravím Ignácovi:" Nevšímaj si ho, je to chudák nevyrovnaný." Ignác bez slov zhasol, viem, že

ho to poriadne žerie, vždy ke´d si dońho niekto začal začal nadávať až ten čo mu ublížil odišiel:"ja by som mu najradšej rozkopal 

hlavu,"hneval sa. Najradšej by to takému človeku vrátil, ale nenašiel v sebe dosť odvahy."Poď ignác, skočíme ešte za Elenou, tá ich

má tiež dobré...poď. Miro sa len na postely usmieva. Vchádzame na sesterňu. Práve sa sestry pozerajú na televízor. jedna so sestier

sa pýta Eleny:"Pavla už išla domov?"

              "Asi áno, ani som s ňou poriadne nebola, povedala Elena.

              "Ako obyčajne, zmizne a nič nepovie nikomu. Vieš o tom , že keď končila v minulej robote nikomu nič nepovedala, zbalila 

si veci a odišla. Ani sa nerozlúčila."

             "Možno na to mala svoje dovody. Vieš, že niekedy príde do práce pozerá sa do zemi a nepozdraví. Julka do nej minule zarýp

la, keď ju poprosila aby pridala vody, keď už si varí čaj. Nepochopila, že Pavla je samotár, ktorý nemá veĺa sebavedomia. Julka jej

povedala, keď zistila, že si pavla chce uvariť čierny čaj:" Nech sčerná, keď sa hanbí za bielych." 

              Na sesterni sedí za stolíkom aj tetka, riaditeĺova švagrová, pozerá uprene na televízor, práve tam dávajú dokument o živote

zvierat. na obrazovke sa objavil krokodíl cez celú obrazovku. Tetka sa obráti na mňa:"Chlapci to je had?" Smejem sa a poviem:"Nie

teta, to je krokodíl." Elena všla za nami a je nahnevaná:"Prečo sem chodíte? tuto hneď vedľa má izbu Vlado, nabonzuje vás, Janka je

u mňa na návšteve." Z Eleninej izby vybehla Jana."Choďte, lebo ten vól vylezie,"vraví jana.

              "Tak mu zabúchame. Už toho všetkého mám dosť. Aj som tak urobil, zabúchal som Vladovi na dvere. Dvere sa otvorili a v

nich stál rozospatý Vlado."Čo chceš?" pýta sa ma otrávene.

             "Ja nič,"poviem uštipačne.

             "Kto to búchal?" obracia sa na Elenu.

             "Ja neviem, ja nie,ůpovedal som.

             "Ty ma dlho nebudeš žrať.

             "Ja som tiež nebúchala....potom som búchala až za chvíľu ," snaží sa zachrániť Elena situáciu. "Už si spal?"obšmieta sa okolo

Vlada. "Som ťa zobudila."

             "Tak kto to búchal vlastne? povie Vlado ospanlivo. "Nejdeš ku mne? pokecáme spolu."

             "Dobre," povie Elena a keď vidí, že sa otočil a ide k svojej izbe obráti sa Elena na mňa a hrozí mi. Stratí sa v izbe, keď vykukne

a povie mi ticho:"Toto mi nerob!"

             "Choďte radšej,"vraví nám Jana. na konci chodby sa vynoril riaditeľ, ide k nám, obaja s Ignácom stŕpneme.

             "Bolo to na mestských záchodoch, vchádzali ste tam so stanom, načo vám je vlastne stan?"

             "My sme išli popredu týždeň. Spravili sme si dovolenku. Nedá sa nám zaspať."

             "Choďte za sestričkou, dá vám tabletku na spanie."

             "Poďme, poviem Ignácovi. Tu zrazu prikvitol Milan, Ignácov obľúbenec. Jana je ešte stále pri nás na chodbe. Milan k nej podíde

a povie:"Tak čo ako si sa rozhodla??"

             "Nijak,"odpovie mu Jana drzo.

             "Páčila sa ti ruža čo som ti dal?"

             "Niečo z nej ešte zostalo" a podáva mu do dlaní tŕne. Milan berie a nechápe.

             "Čo je do teba zamilovaný? pýtam sa.

             "Navrhoval mi či by sme nemohli spolu chodiť. Mám rda takýchto odporných, slzkých trpajzlíkov, dal mi včera ružu a čakal na

odpoveď. Tak dostal teraz odpoveď, tŕne.

             "Tuším bol nasratý,"vraví bojazlivo ignác. "Teraz sa na mne vyriadi, už sa vracia, už ide na mňa,"bojí sa Ignác, je z neho na nervy.

Šéf s komplicami sú na povale, svieti batérkou jednému z nich čo páči železné dvere aby sa mohli dostať do ubikácie. Všetci sa držia ple

chových dverí, snažia sa ich nadvíhať. Držia ich odspodu a volajú: teraz, naraz všetci ťahajme hore. Vajíčko vraví:"Nejde to, keď ani nevi

dím, kde to strkám."