Možem sa hrdiť tým že sa poznám s najlepšou poetkou na Slovensku Keď som prišiel do nemocnice rozprával som v kuse ako rádio Dlho žil sám na starom dome Rozprával som jej pri pingpongovom stole a svojej hre ktorú som natočil na cd Rozprával som jej o čom to je a ona sa do mňa zamilovala Tiež sa mi páčila ale ja nerozhodný Potom si našla náhradu ale stále dúfala Dal som jej prečítať svoje básne najviac sa jej páčila tá kde prirovnávam človeka k vlkovi ktorý žije v svorke Požičal som si knihu básní od Baudelaira-nikdy ju nečítala a tak si ju odomňa požičala a dala ju prepísať svojmu náhradnému zamilovanému priateľovi Ten jej priateľ ju potom nechal lebo sa po prvej návšteve keď prišiel domov vrátil k žene Nemal som ho rád pripomínal mi moje vlastnosti Raz keď sa objímal s ňou na balkóne rozprával som sa s nimi a keď som chcel odísť pritlačil sa k stene a rukou vyrobil zábradlie a uzavrel ma aby som nemohol odísť Dnes keď sa nato dívam aký som bol pokojný a nič neurobil Dnes by som ho aspoň sotil Keď som odchádzal vyfotila si ma na posteli Nie som s ňou v kontakte ale vraj sa jej darí v živote aj v umení píše knihu za knihou Keby nemala taký ťažký život kto vie čo by napísala Práve ona vtedy povedala že by úspech vymenila za šťastný život
|