Zuzka s rodičmi si zobrali z útulku malého psíka. Ale už bol chúďa starý. Upozorňovala ich pani v útulku, že už sa dva razy prekotil na zem, hrabal nožkami taký prekotený na zemi a potom chodil dezorientovaný po dvore akoby nevedel o svete. Stúpal do misky. Hltal vodu mimo misky. Aj teraz výde z búdy na dvor, stojí nepohnute desať minút. Nie je ako kedysi, keď chodil dvore, všetko oňuchával ňufákom, vyvenčil sa a potom zaliezol do svojej búdy. "Zuzka ho ale tak veľmi chcela, že rodičia napokon súhlasili, aby si ho odviedla domov i keď vedeli, že psíkovi neostáva na tomto svete veľa času. Na dvore doma Zuzka so psíkom šantili a nevedeli sa dosť vyblázniť, ako im bolo spolu dobre. Psík sa u nich so Zuzkou naháňal na dvore a ona bola tomu veľmi rada. Ale psík bol už natom veľmi zle, neudržal moč a každú chvíľu sa im vyvenčil v kuchyni. Má už porušený mozog, povedal vtedy otec. Vidíš ako stojí aj nepohnute na dvore. Presne tak ako vravela pani z útulku, povedal Zuzke. Na budúce vianoce sa v kuchyni už nevivenčí. I keď už psík nebol taký rýchly ako na začiatku, keď ho priviedli domov a stále im čural v kuchyni všetci ho mali radi. Hlavne Zuzka. Pozerala rada, keď mu dala jedlo do misky a tešila sa ako mu chutí. Jedného dňa prišli rodičia so Zuzkou domov a našli psíka vykoteného na schodoch. Nehýbal sa a ani nedýchal. Bolo po ňom. Zuzka sa rozplakala a rodičia ju tíšili:veď už bol starý.Veď sme ti vraveli, že mu už nezostáva veľa času a ty si ho aj tak chcela. O chvíľu Zuzka prestala plakať. Na druhý deň rodičia ráno vstali a veľmi sa čudovali, keď zbadali psíkovu misku na svojom mieste v rohu pri sporáku. "Veď som ju dal naisto preč, "po vedal otec mame. Schovali sa do kúpelky a odtiaľ nakúkali, čo sa bude diať. Ich Zuzka prišla po štyroch k miske a začala chlípať vodu presne tak ako to robia psíkovia. Potom sa rozkročila uprostred kuchyne presne tak ako to ro bil ich psík-fenka a dala sa čurať. Rodičia vyšli z kúpelky, keď Zuzka odišla do svojej izby a pozerali neveriacky na mláku. "Zuzka, čo to tu je za mláku?" Zuzka napočudovanie nič neskrývala a pokojným hlasom povedala:"Budem chodiť do misky, čurať v kuchyni ako to robieval náš psík." Rodičia ani neve deli ako to z nich vyletelo zvolali:"Tak my teda budeme hafkať!" "Vy ste si vybrali najľahšie,"vyčítala im Zuzka s úsmevom. "Ja viem, že nám to psíka nenahradí, ale potom sa cítim akoby tu trocha bol." A tak rodičia haf kali, Zuzka chlípala vodu z misky, len čurať v kuchyni jej zakázali. Povedali Zuzke, že stačí, keď oni budú hafkať a ona bude chlípať z misky. Že je to dosť nato, aby im to psíka pripomínalo. Všetci toto všetko robili ale iby zopár dní a potom odhovorili Zuzku aj od chlípania z misky. A oni tiež prestali s častým hafkaním. Iba sem tam si všetci spolu tu a tam dnes na dvore zahafkajú.
|