venované P.R.

pozeráš sa na hodiny

ako čierna mačka

uviazaná v kruhu

viem

démoni neexistujú

iba čas má svoje

kopytá a rohy

pamätáš

keď obloha bola

ako žena po plastike?  

ňadrom svietila nám

ticho do dlaní

dnes sú však na nej

hviezdy rozhádzané

ako zbytky zo žalúdka

páchnu

cítiť ich až na okraj

tvojho horoskopu

prorok by zašomral:

krígel sa naplnil 

v tej chvíli si uvedomíme

že sme len trpaslíci

ťažiaci na dne potravu

do krmítka pre Thanatosa

ktoré by malo nateraz

zostať prázdne

zvykni si

zo záhrobia ťa bude

ešte dlho navštevovať holub

od toho koho si miloval

a prichádzajúci ľudia

sa stanú poštovými schránkami

kam ti budú chodiť

od nej šifrované listy

dejiny si ťa raz zapamätajú

ak v hieroglyfoch nájdeš zmysel

dovtedy sa však budeš

zvíjať omámený zaklínadlom:

a život sa rúti ďalej