Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Pátek 17.8.
Petra
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
  Próza
 > Próza
 > Povídky
 > Fejetony
 > Úvahy
 > Pohádky
 > Životní příběhy
 > Cestopisy, reportáže
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
<Zpátky Môj dokonalý svet z kolekce Ako sa rodia nočné panny
Autor: žaža (Stálý) - publikováno 2.2. (15:08:08)

 




Môj dokonalý svet ( NM 3)


Žila som v dome s dvomi mužmi v úplnej harmónii bez toho

aby som na nich čo i len pomyslela ako na sexuálny objekt.
Raz k nám prišli na návštevu moji rodičia. 
Jedli sme v priestrannej kuchyni s čistými tvarmi, keď sa môj otec postavil a spýtal sa

 „ Čo ťa viaže k týmto mužom?“
„Nič“  vravím v úprimnosti a bezprostredne

 „jeden sa stará o moje steny a druhý o moje elektrické spotrebiče.“
Potom vstala aj moja mama a odišli.
Neviem akú odpoveď očakávali...

Keď sme dojedli ozval sa ten ktorý sa stará o moje steny že premaľuje celý dom.
„ A ja dokúpim elektrické spotrebiče“ dodal ten druhý.
Na znak súhlasu prikývnem.

Vstala som a prešla do obývačky. Ten priestor ma zakaždým ohromil a dojal.
Bol bieločierny v rovnakom zoskupení.
Biele nekonečné steny pokrývali čierne geometrické tvary.

V jednom rohu trojuholníky úplne malé až sa to stmeľovalo do jedného celku

 pokračovalo to na strop kde to redlo a zväčšovalo

ako keď mohutný kŕdeľ vtákov tancuje na oblohe a vytvára pohyblivé obrazce.
Celé to vibrovalo akoby žilo a k tomu to ticho a tiene

 a obrysy pri svetle elektrických spotrebičov... 

Nežne prechádzam dlaňou po stenách, objímem spotrebiče,

celý priestor by som najradšej uchopila do náručia. „Nie toto mi nikto nemôže zničiť.“
Presne takto je môj svet dokonalý a fascinujúci...
No v momente keď som bola rozhodnutá povedať tým dvom, že môj život dosiahol 
absolútny vrchol čistej lásky, že je čas sa rozlúčiť už žiadna iná maľovka

ani elektrické spotrebiče, ozval sa zvonček.

 

V tme stálo malé dievčatko ťahalo sánky. Vonku husto snežilo.

Chcela som sa jej spýtať čo tu robí takto sama ale ma predbieha

„hľadám rodičov pomôžeš mi nejakých nájsť?“ 
Zostávam zaskočená, prečo práve ja a presne teraz keď som na vrchole... 
Ešte včera by som nezaváhala ani na sekundu ale teraz ma zachvátila vlna paniky,

pocit ako keby niečo čo bolo krásne unikne...

Dúfajúc, že sa z toho čoskoro prebudím, neisto poviem „dobre“,

posadím ju na sánky a iba tak ako som bola v šatoch vykročím. 
Chodíme ulicami, chumelica dáva zabrať, snehové vločke sa na mňa usadzujú,

už som ako snehuliak okrúhla. Nevidím od brucha na špičku topánok.


Každý detail nočnej mory má predsa význam. Inak unikne pravda.

"Mali by sme sa vrátiť“ -prestávam zvierať v dlani chlad.

Otočím sa a za chrbtom iba minulosť...








 



Poznámky k tomuto příspěvku
LeaLipszyc (Občasný) - 3.2. >
Doporučil 
<reagovat 
Elektrónková hlava (Občasný) - 3.2. >
Doporučil 
<reagovat 
benkroft (Občasný) - 28.2. > Jsem nevěděl, že píšeš i prózu... výborné!
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
  Zrušit obrázky    Zrušit větvení  

Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
Autor má zájem o hlubší kritiku svého příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je čtyři + deset ? 

  
  Napsat autorovi (Stálý)  
 
 
Zpátky   
1 2 3 (6)
 

 


Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
free web hit counter