Uistila mačka mačku, že bude jesť len omáčku,
zemiakovú, fazuľovú, všelijakú hore-dolu.
V pondelok je šošovica a v utorok kukurica,
v stredu varí z paradajok za účasti kamarátok.
Vo štvrtok špenát a vajce, k tomu chlebíka dva-tri krajce.
Piatok je deň bez starostí. Raz v týždni sa mačka postí.
Disciplína v jedle veľa isto slúži zdraviu tela,
isto prispieva ku kráse, udržiava štíhlosť v páse.
V sobotu hrachová zasa, chýba v nej mäso,klobása.
V nedeľu má omáčok dosť, má chuť na mäsko a na kosť.
Cez týždeň si obed spraví, v nedeľu gazdiná varí,
dá jej obed na tanieri svojim očiam neuverí.
Na tanieri kúsok mäsa, to je iste zajko z lesa.
Bunda mu na plote visí. Pozná ju, zajko bol lysý.
Odrazu si jedlo zhnusí. Zajka z lesa jesť nemusí.
Rozhodne obed odmieta napodiv celého sveta.
Mačka mala zajka rada. Jesť mäso z neho to je zrada.
Na tvár gazdinej sa díva. Do boja výčitiek ju vyzýva.
Gazdiná sa diví veľmi, hnevá sa, ženie ju dvermi
či to videl ktosi-čosi - mačka si mäso neprosí.
Vraj je v jedle prieberčivá, kto vie z čoho chce byť živá
vraví, kričí také reči, slovo slovu protirečí.
A mačka nechce nič iné- to čo žije nech je živé.
Chce, aby zvieratá žili, aby ich ľudia nehubili.
Akéže sú to maniere, zviera si klásť na taniere?
Soliť, smažiť na tri vrstvy a oblizovať si prsty?
Chváliť sa akí sme dobrí a nosiť kožuch bobrí.
To len človek v nerozume robí také veci choré.
Odo dneška pohár mlieka s krajcom chleba neodmieta.
Pravda, chytí i zradnú myš, nezje ju, radšej teplý slíž.
Mačka o tom nevie ani, že sú vegetariáni,
že sama je vegetariánka ako jej priateľka Blanka.
K obedu si sadnú spolu. Mačka pod stôl, Blanka k stolu.
A konzumujú omáčky aké ľúbia deti i mačky.
Z paradajok, zo špenátu, šošovice či šalátu,
zemiakovú, fazuľovú, všelijakú hore-dolu.
Obidve sú šťastné veru, že v jedení majú mieru.
I vietor o tom klebetí, hrajú sa mačky i deti.
Anna Vodičková
|
