maxima gali (Občasný) - 4.7.2005 > ha
druhá báseň je ako Naty, len ešte o tom nevie, že tam smeruje...
a vysvetľuje si a odvodzuje, že nie... a nie a bude sebou, ale už teraz sa láme na inú plochu a vo vnútri už vie, že všetko bude inak, tomu vždy predchádza pohadzovanie rúk dookola, presvedčovanie seba a druhých, sledovanie postojov a hľadanie opierok
domnievam sa, že to skončí v strede, nájde sa dostatočná prípustná otvorenosť v prieniku s jemnými náznakmi, pustiac čitateľa do volnejšieho priestoru podľa príkladu prvej básne, ale s prejavom silnejších vášní
pustila som si psychologickú fantáziu na špacírku...
a samo sebou bodíky, takéto veci sú mňam