Pocuvam Raduzu At neni mi lito a pisem o Magellanovi. Necitala som ho uz roky, len jedenkrat. Bolo to v roku 1996, kedy sa mi zmenil zivot, celkom otocil smer a suvisi to s Magellanom, lebo ako viete osudy sa opakuju. V zivote sme aj Alzbetou II. v jej smutnej diplomacii, blaznom Rousseauom, mame chladne vysiny voltairovske a smutok mnohych basnikov. Ale vazneni sme malokedy. Malokto z nas podstupi, ze da 20 rokov svojho zivota za dva ako Maria Stuartovna, malokto si da na svoju popravu cervene saty...  malokto veri svojmu snu ako Magellan, ktory tiez nevedel, ci sa splni. To, comu nikto neveril.
Kedze je to uz 8 rokov, nenapisem vam fakty a datumy ale myslienky, moje, moju spojnicu ako ju ma kazdy sen s Magellanovym.
Pokial si pamatam nepodstatny fakt, utekal na more po skandali s vydatou zenou a jeho sen bol oboplavat zemegulu a dokazat z coho sa dnes uz smejete, ako svojim snom, ktorym sa tiez raz, ci sa stanu alebo nie, vysmejete v tom, ze ste to volakedy nevedeli.

Vyplaval Portugalec zo Spanielska a podho na more, predstavte si to ako cez more ludi, ktori neverili, cez vietor bozi, ktory vas skusa ako verite, po elipse oboplavat v cieli  po ceste zem. Ta zem bola prekazkou, ci sa oboplavat da, tak ako neviete ako ake okolnosti vas zadrzia v zivote, ci zem hola, ci zem lasky, ci len vietor... ci len unava.

Ale ten Mys, co je Mysom (nadeje), ked sa oboplava prvykrat v zivote, aj vo vasom, bol tak juzne a stale juznejsie, akoby nebol. Ako ked si hovorite: Kedy uz bude dost? Kedy nenajdem zem, ale prieplav? Kedy uvidim unik z tejto siravy?

A ci nie je pre nas zivot priznacne, ako bolo aj pre mravca na okne, ze Magellan vysileny zakotvil tusim tri dni od vytuzeneho konca zeme na tri mesiace?

Jeho hnal sen, on bol kapitan a namornici prizerajuci, ktorym islo o zivot, lebo minali sa im zasoby, sa burili proti nezmyselnym snom o konci, ktory stale nemal koniec. Vo vsetkom najdete replikacie vsetkeho, aj v sebe Magellanov pribeh, aj tych namornikov. To oni sa vo vas buria, ze skor vysileni padnete na mori, v cudzej zemi, ako sa dozijete svojho sna a mozno tri dni od jeho skutocnosti, ako uz niekde na vas caka. A kazdy ma aj svojho diabla, ktoreho uznava a ktory sa vam posmieva, tym ako vam mudro neveri, ako ani vy sami sebe. Pochybnosti priatela byvaju najzradnejsie. To peklo vas nebom pokusa, naopak. Ze naopak je zemegula, ze svet ma juh, ktory nikde nekonci?
Ked skonci sen, snad skonci zem, v tomto pripade naopak. Nase sny su vselijak-naopak.

A on sa mi vysmieval, ten moj skorpion, co som s nim vzdy hravala sachy, co mi hovoril o ufonoch akokeby boli, ked sme sa este vozili na kolotoci. A ja uz celkom neveriac som povedala: Keby tam celkom nic nebolo, tak ja budem verit, tomuto smeru, po tolkych kilometroch... ale to sme uz hrali sachy s myslienkami dospeli.

Ked tam Magellan zakotvil, po mnohych bojoch na ceste, na mori, ked bojovali s burkami a z toho nic si nepamatam, len predstavu dreva navlhnuteho vodou a same brvna, stoziare... tak tam bola najhorsia vzbura, tam kde kotvili uz celkom blizko, len tri dni na dosah... horsia nez burka, lebo tam dal obesit dvoch muzov. Nejakych dolezitych muzov, ako ti co neveria mena nemavaju, v nasej pamati.

Aj tak nedoplaval, nikdy domov. Okolo Mysu, co stal sa Nadejou, elipsou zas do Indie, na ostrovy pod Indiou a tam zahynul. Uz mi to splyva s inymi knihami, kde kto kotvil, svoje sny a ci tam nasiel svoju lasku alebo smrt. Ale vsetci sa niekam doplavili, kde nepredpokladali. Najhorsie je stat a nemoct sa z hrdosti pohnut, alebo zo zufalstva. Este aj ti sa niekam doplavili, vo svojej mysli. Mozno este dalej, k samemu sebe, k lamaniu svojej hrdosti inymi vetrami a inym morom.

Maria Stuartovna vo vire. To co malo kruhy 20 rokov, malo aj dieru vo vasni.
Za dva roky spoznala viac, ako za cely zivot. A ju stalo hlavu, ze mozno piatich ludi neobesila.

Zivot je tak rozmanity, tak rozmanito, ze si nevsimnete, ze zijete to iste. Ze mreze a lodne stazne su to iste. Ze diplomacia prezit vas moze stat najviac lutosti, ked si s lutostou spomeniete, ze ste nezili, tak ako viete, ze dalo by sa, poznat tie sny uz davno, aj ked nepoznat ich konce.

Preco v nadpise je len Magellan?
Lebo je to muz. Ten viditelne odmeral kilometre a zena sama v sebe a preto ju tam nedam, lebo ani vy ju casto a tie kilometre nevidite.
Vieme o nej len to, ze ked jej hlava na popravisku spadla, vybehol zo zahybov jej siat maly mopslik, ktory jediny ju zurivym stekotom takeho mopslika chcel branit.
A muzi sa prizerali, ako sa prizerali aj na mori, neveriacky, ze zem by mohla byt okruhla ako jej hlava.

Jej najvacsia zivotna laska zacala znasilnenim. Ubohost zivota je v tom, ze takto videla silu, ktora mohla byt, muzskou silou.
A tak ako prvykrat v dejinach siahli na cloveka, kralovnu, tak siahnu aj vam na to najcennejsie. Mohli ste to vediet, ked sa to uz stalo a vo chvili, ked budete nieco lutovat, lebo uz ste hodni toho, aby vam to doslo, ze BOLEST si vybera len toho, kto jej za namahu stoji.

A teraz si v klude vypocujem Raduzu. Spieva o ludoch, ktori zili aspon dva roky, co vyvazili roky predtym. Ani neviem, ktora jej pesnicka je o tom viac, ako sa rodi sila, aky dlhy cas trva po JO! na konci.