ČR, 117 min

Žáner: dráma

Réžia: Bohdan Sláma

Scenár: Bohdan Sláma

Kamera: Marek Diviš

Hudba: Vladimír Godár

Hrajú: Pavel Liška, Zuzana Bydžovská, Ladislav Šedivý, Marek Daniel, Tereza Voříšková

 

V poslednej dobe mám pocit, že sa českí filmári rozhodli divákov doslova zbombardovať počtom nových filmov v kinách. Takýto vysoký počet českej produkcie som už dávno nezažila. O to smutnejšie však prijímam fakt, že málo z toho kvanta filmov za niečo stojí. Bobule, O rodičích a dětech, Taková normální rodinka --- všetko príjemne znejúce tituly, ale žiadny ma akosi nevie pritiahnuť do kina. I keď pri Bobuliach by som rada podotkla (nech si filmoví kritici hovoria čo chcú) – trailer sa mimoriadne podaril. Pre niekoho to možno bude zmes pekných idylických obrázkov z vínneho leta, ale pre mňa je to jednoducho chuťovka. Hovorím o traileri, bohužiaľ nie o filme – ale o tom na inom mieste a inokedy. O čom chcem skutočne písať je nový počin režiséra Bohdana Slámy – film Venkovský učitel.

 

Na serveri www.moviezone.cz som si prečítala recenziu, ktorá končila nasledovne: „A tak vás do kin ženu přímo bičem: je škoda se na Učitele vykašlat a nepodpořit dobrou věc. Pokud byste měli letos navštívit jediný český film, je to tenhle.“ Tak som teda šla podporiť dobrú vec (a to isté radím i vám) a to čo ma ovialo na tej pohodlnej, plyšom potiahnutej sedačke rozdýchávam ešte doteraz. Dávno sa nestalo, aby vo mne český film zarezonoval takýmto spôsobom. Tie rezonancie neprišli hneď, ale dostavili sa asi tak po pól hodine pri sledovaní tak triviálnej činnosti ako fajčenie rodičov so svojim synom na balkóne. To čo tomuto výjavu prepožičalo neobyčajnú silu je práve hudba. Práve v týchto scénach sa objavuje režisérov nenapodobiteľný a svojský rukopis --- dokáže zobraziť dramatické priznanie syna k homosexualite podfarbené nádherne sentimentálnou operou. U iného filmu by sa vám to zdalo nanajvýš smiešne. Slámova poctivá a sebavedomá réžia však nikdy hercom ani jednotlivým emočne vypätým scénam nedovolí skĺznuť do lacnej patetickosti. Je čarovné sledovať ako sú jednotlivé charaktery plné, ľudské a živé – so všetkými svojimi drobnými defektmi, frustráciami, samotou a osobnými bojom za kúskom ľudského tepla.

 

Začiatok filmu predstavuje Petra (Pavel Liška) ako učiteľa z Prahy, ktorý v rámci svojho úteku od problémov (a predovšetkým od seba samého) príde do malej juhočeskej dedinky učiť biológiu na miestnu základnú školu. Liška hlavnú postavu, ktorá neustále rieši spoločenský komplex zo svojej homosexuality postavil na veľmi úspornej, no o to presvedčivejšej hereckej technike - tichu. Žiadne vyhrotené emócie – herectvo Pavla Lišku je pre mňa „tiché a nevýrazné“ v maximálne pozitívnom význame. Liška nepotrebuje veľa dialógov, stačí jedna silná scéna a presvedčí vás, že jeho prežívanie je autentické. Jeho nesmelý, krehký esprit krásne podfarbuje postavu, ktorá zmätkuje, balansuje medzi tým „čo by chcel aby bolo a tým, čo by sa malo“. Stačí úvodných desať minút filmu a máte ho pod kožou. Postavu homosexuálneho učiteľa doviedol na absolútny vrchol v scéne, kde jeho vytúžený objekt spí pár metrov od neho a on z tej mučivej bezradnosti a túžbe dotýkať sa vtláča tvár do vankúša, líha si nežne lícom na chlapcovo plece, snaží sa ukradnúť si aspoň pár minút blízkosti. Myslela som, že podobné scény sa nemôžu z divákovej stany zaobísť bez pocitu hanby alebo akéhosi pocitu trápnosti, ale Sláma dokázal, že natočiť zdanlivo príliš intímne scény mu nielenže nerobí problém, ale že je to u neho dokonca forma regulérnej techniky zvládnutej bez jediného zaváhania.

 

Pavlovi Liškovi sekunduje v roli statkárky Márie - „ Ja chovám krávy“ – Zuzana Bydžovská. Jej stvárnenie ženy po nešťastnom manželstve, poznačenej alkoholom a samotou je jednoducho excelentné. Postava je cítiť afektovanou surovosťou, ktorá je ale v istom zmysle daná aj ťažkou fyzickou prácou na statku. Nemenej dôležitú úlohu zohráva Máriin syn – hrá ho „neherec“ Ladislav Šedivý – práve kvôli nemu Peter neskôr spácha pokus o samovraždu. Holt, nešťastná láska boli... Mária ho však zachráni a vy už tušíte, že všetko dobre skončí. A to upokojuje...

 

Symbióza medzi jednotlivými postavami funguje prirodzene. Myslím, že je to hlavne dobre napísanými a odohranými charaktermi, ktoré sú plné, reálne a nádherne sa nám otvárajú hlavne v intimných scénach svojej samoty – Mária učupená a uslzená v studni naberajúca rukou vodu, Petr konfrontujúci sa so svojou osamelosťou prvú noc v novom dome. Toto neobvyklé trio v obkolesení ostatného sveta rozohráva jemnú a citlivú hru s životom, jeho trpkosťou a vášňami. Je fascinujúce sledovať čistý realizmus postáv vyvážený poetikou obrazu a samotného prostredia, do ktorého sú zasadené. Sláma miluje dedinu. Prostredníctvom nej zobrazuje všetko to, čo strácame pri dotyku s prírodou – ranné zbieranie višní, čerstvé mlieko v PET fľašiach, poobedňajšie vylihovanie na slame, pasúce sa kravy, bosé nohy vo vode, romantické plavby loďkou, staré chalupy, kde to vonia sušenými jablkami a buchtami, vyšívaná dečka na televízore, naberanie vody v studni, nočný cvrkot cvrčkov, dedinská krčma – všetky nepatrné detaily, ktoré tvoria ale podstatnú súčasť príbehu. Vždy keď nás Sláma hodil pár zábermi späť do Prahy, premkol ma pocit,  že situácie odohrávajúce sa v meste sú druhoradé, sú len akýmsi negatívnym podstavcom --- akoby Sláma ukazoval, že mesto je bezbrehý a prázdny ostrov, kde nájdeme len chlad. V meste sa strácame. Naopak dedina je záchrana, príroda je domov a spolunažívanie s druhými ľuďmi je nevyhnutnou potrebou, naplnením. Motív konfrontácie mesta a dediny sa objavuje permanentne, niekedy podtrhnutý vizuálne – červené ferrari zaparkované uprostred polorozpadnutej chalupy, v dialógu jednotlivých postáv --- „My pro vás nejsme lidi“  - - Máriin syn o „pražákoch“.

 

Jediné, čo by som filmu vytkla boli niektoré prelomové dialógy. Keď Petr znenazdajky „vybafol“ že je homosexuál, pôsobilo to na mňa až príliš oznamovo, Je pravdou, že niektoré hlášky budú na divákov možno „silnejšia káva“. Akoby nás Sláma zámerne nechcel pripraviť na to čo príde. Všetko necháva istú dobu plávať pokojným rytmom,no v zlomových scénach akoby odrazu schválne utnul. Akoby chcel diváka prefackať a ukázať, že život má aj svoje rozpačité okamihy, kedy musíme čeliť samy sebe. Film vás drží pri zemi. Nesnaží sa moralizovať, nenesie v sebe žiadne zrejmé posolstvo, no svojou poctivosťou je príbeh príbehom vašim...

 

Najobľúbenejšie scény:

 

·         Rozhovor Petra s fajčiacimi rodičmi na balkóne – táto scéna je tak silná, že budete žasnúť nad tým, ako sa dá natočiť tak každodenná situácia tak poeticky. Ak ju ešte podporíte clivou opernou áriou, vytvoríte sekvenciu, pri ktorej sa vám budú ježiť chlpy na tele.

·         Zábery ležiaceho Petra a Márie na sene – táto scéna sa vyžíva v kontraste nádherných farieb letného dňa – modré nebo, zelená pastvina, hlavní hrdinovia povaľujúci sa na sene, pasúce sa kravy v pozadí – a nepôsobí to ako gýč!

·         Kľúčová scéna „znásilnenia“ Máriinho syna  – nie nebojte sa, nie som úchylná, ale myslím, že to, čo v tejto scéne predviedol Pavel Liška je vrcholom jeho hereckéj kariéry --- toľko strachu, bolesti a potlačovanej vášne bez jediného slova --- jednoducho sakra dobré herectvo!

 

Zaujímavosti:

 

·         Statok, kde žije Mária je len dekorácia, bola postavená kvôli filmu

·         Ladislava Šedivého, ktorý si zahral Máriinho syna našli na miestnom učilišti, kde sa učí za zámočníka

·         S nápadom hrať homosexuála prišiel za režisérom samotný Pavel Liška

·         Záverečná scéna, kde má Pavel Liška na prstoch slimáčie ulity a v rámci vyučovania rozpráva o inakosti a rozdieloch, mala byť pôvodne natočená ako úvodná, ale Liška ju jednoducho nedokázal zahrať. Sláma sa rozhodol scénu prepracovať a nakoniec vytvoril novú a pôvodnú použil až v závere.

·         Na dedinskej zábave hrá česká kapela Vypsaná fixa

 

Web:

http://www.ceskatelevize.cz/specialy/venkovskyucitel/

Trailery:

http://www.ceskatelevize.cz/specialy/venkovskyucitel/trailer.php