súmrak
súmrak
a ona ho nesie na ramenách
akoby tam nikdy predtým
neumrel
bezbrannosť vtáka
so zvráskaveným okom
padajúca
v úplnosti sebou samou
vkliesnená do svojich údov
telo z tiel
nekonečné vrstvy tela
aj toto je
aj toto
zbiera sa. jej zvláštna hra na
nádychy. vzduch
prúdi
sladne
trasie sa
je tam kde
končí
je tmou
rieka
začala ho milovať
v jeho neprítomnosti
ako zvuk na hladine vody
naplnená až po okraj
jeho prchavosťou
rozprestrený
v rôznych častiach
medzi sebou medzi oboma našimi
smrťami
... jeho hĺbka
... jeho prázdno
iba nádych
hovor mi o svojich snoch
prebral sa
medzi jej prstami
ako priestor, ktorý
bolí
tých, čo majú príliš málo
smútku
aby vládali byť
sami
mäkký a krásny
v svojej konečnosti
umrel
a potom sa uzdravil
a rozovrel ju
a sal
a on ju sal
ako hnis
zviera s popraskanými
švami
|