|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
V to ráno sa mu zobúdzalo rovnako tažko, ako v ktorékoľvek iné. Dnes má však na skorý budíček veľmi vážny dôvod. Dnes má pred sebou pohovor v miestnych novinách.
Pán Modrý bol kedysi uznávanou autoritou, vtipným glosátorom každodenných starostí, talentovaným spisovateľom. Politický prevrat a chaotická ekonomická situácia všetko zmenili. Bohatí sa stali bohatšími, a chudobní chudobnejšími. O slová vo viazaných knihách, a v pravidelných stlpčekoch kedysi ľudmi oblúbeného týždenníka zrazu nebol záujem. Pán Modrý sa ocitol bez práce. Nakoniec sa zamestnal ako pomocník pri lise v istej strojárskej firme, ktorá mala pred sebou osud, podobný ako Pán Modrý. Z mizerného platu živí seba, svoju ženu, a malú dvojročnú dcéru. V inzeráte novín videl viac než len ponuku práce redaktora, videl v tom boží zásah. Predstava, ze sa mu pomocou stabilného a slušného platu, podarí zaplatiť nájomné včas, ho napĺňala radosťou.
Napokon predsa len vstal. Pozrel na okno, bombardované kvapkami ranného mrholenia. Popri holení si v duchu snoval scenár dnešných udalostí. Opäť má v bruchu ten starý známy pocit trémy, aký zažíval na začiatku svojej spisovateľskej kariéry.V mierne ošúchanom obleku sa lúči so ženou a svojou malou ratolesťou. - Nezabudni, vykroč pravou, pravou! Slová svojej ženy však vôbec nevníma, myšlienkami je kdesi inde.
Foto Flickr: The Washington Times od Bill on Capitol Hill.
Počkajte tu prosím.
Mladá, pôvabná sekretárka ho usadí do koženého kresla pred dverami kancelárie.Pán Modrý sa snaží vreckovkou zotrieť z čela kvapky nervozity. Cíti sa ako nejaký školák pred odpoveďou. V duchu si opakuje dôležité frázy, z brožúrky nazvanej Úspešný pohovor.
Z letargie ho vytrhne vrzgot dverí a usmievavá tvár sekretárky.
Nech sa páči.
Pán Modrý so zle skrývanou nervozitou vstupuje dnu.
Do očí mu udrie prepychovo zariadená kancelária šéfredaktora, zariadená vo futuristickom štýle. Hranaté tvary sa striedajú s oblými. Kancelárske vybavenie, o ktorom sa Pánu Modrému ani len nesnívalo. Posadí sa do stoličky, ktorú nedokáže dizajnovo zaradiť. Šéfredaktor si pokojne prezerá materiály, ktoré mu Pán Modrý poskytol. Reťaz nevyslovených myšlienok preruší séria bleskov s ohlušujúcim doprovodom hromu. Šéfredaktor nadvihne obočie a zrakom spočinie na človeka, ktorý sedí pred ním.
Tak, Pán Modrý, vidím že máte za sebou zaujímavú minulosť. Pracovali ste v istom týždenníku, ktorý už neexistuje. Vydali ste niekoľko kníh. Dokonca ocenenie, Spisovateľ roka?
Pán Modrý sa usmeje.
No, to už bolo dávno.
Pán Modrý si už v duchu gratuluje, vedel že jeho životopis zaváži.
Zaujímavé.
Zhodnotí šéfredaktor.
Ale vaša prítomnosť už nevyzerá tak ružovo..práca na tri zmeny v lisovni..byt 2+1..problémy so splátkami nájomného.. a tak ďaľej.
Pán Modrý nechápe, ako to môže šéfredaktor všetko vedieť. Začne ho bolieť hlava.
Šéfredaktor sa pousmeje a spustí.
Vaša politická orentácia?
Pán Modrý zneistie.
Čo to má s tým spoločné, noviny by mali byť objektívne a apolitické..
Šéfredaktor si pripáli cigaretu so zlatým monogramom.
Neodpovedali ste na moju otázku.
Pán Modrý sa rozlhiada po miestnosti, snaží sa zmyslami zachytiť čo i len najmenší náznak politickej orientácie šéfredaktora. Odjakživa sympatizoval s SSD, šéfredaktor pravdepodobne s SVI, ktorí sú pri moci. Ale čo ak nie? Čo ak zmýšla rovnako ako on? S istotou to nevie.
SVI.
Odpovie Pán Modrý.
Šéfredaktor sa natiahne na stoličke, zívne.
Rád by som Vám veril. Ak ste dedukovali, že patrím pod SVI, dekukovali ste správne. My , noviny, si nemôžme dovoliť byť apolitické alebo objektívne. Číta nás 73% obyvateľstva. Prakticky, formujeme túto spoločnosť. Musíte si uvedomiť, že noviny, sú akoby predlženou rukou štátu, vlády, nazvite si to ako chcete. Sme úzko prepojení, a je i v našich záujmoch aby táto symbioza trvala ďalej.
Pán Modrý si apoň zodpovedal otázku, prečo vychádzajú len tieto noviny.
Viem, že máte talent. Rovnako viem, že by sme pomohli i vašej finačnej situácii. Ale takisto viem, že ste počas prevratu volili SSD, a to znamená isté riziko.
Odkiaľ to môžete vediet? Voľby boli predsa anonymné.
Zaráža ma, že tak vzdelaný človek ako Vy, má takéto predpotopné ilúzie. Nič v tomto štáte sa nedeje náhodou, a rovnako ani my, nenechávame nič na náhodu. Máme isté prostriedky, vďaka ktorým sme schopní zistiť, prakticky čokoľvek.
Prečo ste sa ma potom pýtali na politickú orientáciu? Keď o mne všetko viete, prečo som vlastne tu? Prečo ste ma vôbec pozvali?
Chcel som vedieť, či človek ako Vy je iný, než ostatní, boli ste najlepší, kritický a trvdý bez ohľadu na politiku. Vaše články mali myšlienku. A dnes? Dnes ste ochotný urobiť čokoľvek, len aby som Vás prijal. Obávam sa, že nie ste vhodný adept na redaktora. My potrebujeme človeka, ktorý bude písať z presvedčenia, že to čo píše je správne, nie človeka, ktorý je schopný sa preorientovať bez mihnutia oka.
Inými slovami povedané, ten, kto píše pre SVI a ktorý tomu verí.
Skonšatuje Pán Modrý. Chvíľu premýšla až napokon vysloví otázku.
Nie je to celé absurdné?
Šéfredaktor sa s pochopením pozrie na Pána Modrého.
Je, ale tak sú karty rozdané. Kto chce s nimi hrať, musí poznať pravidlá. Ak raz začnete veriť tomu, čomu veríme my, tak sa ozvite...
- Myslíte si, že to čomu veríte, je správne?
Nejde o to čo je správne, ale čo je nutné. Chápete?
Šéfredaktor podá Pánovi Modrému dokumenty, s ktorými Pán Modrý prišiel. Nešikovne mu popritom spadne na zem pero. Pán Modrý ho zdvihne a zahľadí sa naň. Na bielom podklade pera, zbadá červenou farbou orámovaný nápis SSD. To pero pozná dôverne, sám má také doma.
- Chápem.
Odpovie Pán Modrý a zavrie za sebou dvere.
Cesta domov mu pripadá ako večnosť. Márne sa snaži sformulovať vety, ktoré povie žene.
Vkladala donho nádej a verila že sa mu to podarí. Ľudia okolo neho mu pripadajú štastní. Možno sú zmierení so svojím osudom.
Nádeja sa, v predstave, že nie je sám kto má taký život ako on. Večer sedí spolu so ženou ktorá preplakala daľšie popoludnie. Správu o neúspechu svojho muža nesie tažko.
Sedia za stolom, na ktorom sa vyníma papier. Posledná upomienka za nezaplatenie. Od exekúcie ich delí týždeň.
Druhého rána upúta jeho pozornosť v novinách oznam v čiernom štvorčeku.
Dňa 14.10.2012 nás navždy opustil priateľ, otec, kolega, šéfredaktor nášho denníka...
Pán Modrý si neveriacky sadne a prejde na druhú stranu novín. Z článku sa dozvie že šéfredaktor svoj život ukončil pomocou revolvera, pár minút po jeho odchode z redakcie. Jeho myšlienky preruší zvonenie mobilu. Ozve sa mu známy hlas sekretárky.
- Dobrý deň, tu redakcia denníka DEŇ, náš bývalý, nebohý, šéfredaktor tu nechal zmluvu, v ktorej Vám ponúka miesto šéfredaktora, chýba už len Váš podpis. Ak máte záujem, kontaktujte nás na telef........
Je to už desiaty rok, čo Pán Modrý pracuje v novinách ako šéfredaktor. Darí sa mu. Konečne má pocit, že všetko ide tak ako má.
S rodinou sa presťahoval do luxusnej vily na predmestí. Do práce sa vozí na Jaguári X013.
Dva krát do mesiaca zvykne obedovať s prezidentom a premiérom. Na nátlak premiéra vstúpil do SVI ktorá opäť vyhrala voľlby.
Dnes má prijať do redakcie mladú krv.
Na stole pred ním leží päť, právnikom pripravených zlmúv.
Zo stojana vyberá biele pero s červeným orámovaným nápisom SSD...
|
|
|
