Drevený Hrebenda

zavesený na vrabčích pazúrikoch,

lebo vrabce sú to

pravé vtáctvo nebeské,

lieta do teplých južných krajín.

Deň čo deň

opúšťa kamenné nádvorie knižnice

a schováva pod kabátom

sny svojej vidomej duše.

V drevených vreckách

semiačka ľanu

a dušu ako maľovanú. 

Díva sa tam,

kam nedovidia všetci tí

náhliaci sa slepí.

Vieme, vieme:

ťava a ucho ihly.