hlava dolu, sucho
v ústach, dlaň zovretá,
tma protichodné múry
k sebe bližšie stiskla,
nado mňou sa celý
obzor točí jak ruleta,
len niekto z nej
vyškrtol všetky moje čísla.
túlam sa po meste, z
mračien sa lúpe koža,
opäť po kvapkách do
priestoru vytekám,
na pultoch sa pivá už
bez súlože množia,
ukryť sa nie je kedy,
s kým a hlavne kam.
fľaša si ma chytí, okolo mňa sa ovinie,
budem v nej ako
nočný motýľ v komíne
trepať sa
a čakať kto ju vypije až do dna.
cez jej sklá uvidím
lámať sa ľudské osudy,
človek pomedzi
toľkými inými poblúdi,
kým raz v niekom
ten svoj spozná.
|