JAŠTERICE
slnko chrchle ako činel
popri múroch sa melódia tacká na mol odbitá
a v bare sa tiene pomaly chystajú vytriezvieť na posledný kút
tam v rohu
niekde hlboko vo vnútri teba
sa túžby pokojne vyhrievajú jako kolónie jašteríc
len ty stále ešte nevieš
že ti z nich zajtra bude dlaň opäť rezať
iba ďalší zvíjajúci chvost
NA STANICI
ľudoprázdna stanica
bez ľudoprázdnych ľudí
autobusy na nej dobzučali
už spia uložené vo svojich úľoch
zatiaľ čo lampy
po dávkach vypľúvajú svetlá
na zmoknuté bilboardy
ty medzi nimi stojíš
strácaš sa a čakáš
a pritom z diaľky načúvaš
ako sa zárubniam
priväzujú rozprestrené krídla
na protest sa rozsvietilo
v oknách
len to svedomie sa v tebe
naďalej váľa
ako roztrhaný transparent |