"Zoberiete nás na kúsok?"

"Kde idete?"pýta sa pán vyklonený z okna, je vyzlečený do pól pása.

"Na Zemplínsku Šíravu,"odpovedám mu.

"Na Šíravu,"zopakuje Ignác. Tak ako je pán vyklonený vraví:" To sa vám chce takú ďiaľku až z Čiech?"

"Vidíte, ste Slovák a nepoznáte záhorákov."

"Záhoráci teda,"kývne uznanlivo rukou."Ja to tam poznám,odkiaľ presne? Bol som tam za kamarátom

z vojny v Malackách."

"My sme zo Skalice,"vravím mu.

"Skalica,"snaží sa prísť na to , kde to je. Odtiaľ je Pálfy že? Dobrý hokejista, škoda, že nešiel na olym

pádu, vlastne už ani na majstrovstvách nebol,ale dopadlo to vtedy aj tak dobre. Možno by sme nedopad

li ani tak dobre ako sme vtedy dopadli.Pekné, že dali šancu aj mladým, tístarí už nestíhajú, treba si vycho

vať omladinu. Zopár talentov tam medzi nimi vždy bude."

"Skalica je kúsok od Hodonína, to vám bude lepšie takto priblížiť,hneď vedľa je Holíč."

"Už som v obraze, kde to je, Holíč."

"Z Holíča je to k nám kúsok, Holíč, keď sa povie to vie každý, to je tepna. Skalica je vačšia, ale Holíč je

výpadovka na Bratislavu a do Čiech, Skalica je slepá ulica."

"Tak pardón za tých Čechov i keď to teraz vyzerá, že niečo proti Čechom mám, vobec to nie je pravda,

iba to znelo ako Čeština."

"Z toho si nič nerobte, na Slovensku sa nás pýtajú ty si Čech? A v Čechách ty si Slovák? Máme to ťažké

my záhoráci."

"teda chlapci, čo nového na záhorí?" V rádiu znie pieseň od BeeGees.

"Toto je hudba, ktorá nám sedí, prežili sme pri nej veĺa pekného,"povie Ignác.

"My dvaja sme sa spolu učili, ale poznáme sa už od detstva,"poviem

"O chvíľu tam už budeme chlapci, bude vám stačiť do Michaloviec?"

"Že či,"povie celý rád Ignác. Vchádzame do Michaloviec, starký sa pozerá na hodinky, podáva nám ruku,

vystupujeme z auta, bola to príjemná cesta, celkom to ubehlo, starký nás vysadil na zastávke oproti želez

ničnej stanici, odtiaľto my nám malo niečo ísť.

"Tieto spoje medzi dedinami idú každú hodinu,"radí nám ešte."Tak čau záhoráci." Kolesá zašmykujú a je 

preč. na zastávke sa zhromažďuje veĺa ľudí, sú to povačšine mladí, asi teraz prišli vlakom, lebo vidím zo 

železničnej stanice prichádzať húfy ľudí.

"Tí tam určite idú tiež,"vraví mi Ignác. Nejaký chalan ide s partiou báb, volá na opodiaľ stojaceho kamará

ta opretého o zábradlie aby zavolal baby z bufetu, ten odbieha po ne. Baby a nejaký chalani vybiehajú z 

bufetu, jedna z nich volá:" Baby poďme , už je tam možno autobus." Prekrikuje sa dav jeden cez druhého,

smejú sa, sú šťastní. Dvaja chalani sa vracajú do bufetu a jeden druhému povie:"Poď ešte narýchlo do seba

lupneme borovicu, daj cigaretu, strelíme jednu,"povie šťastne.

Stojíme v autobuse, je tu poriadna tlačenica, hádam keby som stiahol nohy od zeme, zostanem visieť vo 

vzduchu. "Kde teraz vystúpime,"pýtam sa Ignáca, povzbudzujem sa tou otázkou, Ignác je lepší vybavovač

ako ja. Ale ako naňho pozerám tiež je teraz nesvoj. Nepoznáme to tu. Mladých sa nechceme pýtať, sme

predsa nejakí čundráci, hádam keby tu bola nejaká starenka, ale tie sa objavia iba v rozprávkach. Je totu

ale iba samá omladina, hĺadám niekoho staršieho. Natlačený ako harigovia čakáme čo bude. jedno dievča

čo je natlačené na mne/nie je to vobec nepríjemné/ vraví kamoške:"Ideme na kamenáč alebo do lodenice?"

"Mne sa páčilo viac v lodenici, tam sme si zvykli, sú tam lepšie diskotéky, je tam živšie."

Obidvaja počujeme čo vraveli, pozrieme na seba, zase sú z nás borci ako predtým, poviem Ignácovi:"Už

vieš kde ideme, počul si to, kde je najlepšie, vieme kde sa vystupuje." Asi na štvrtej zastávke baby vystu

pujú, my tiež, lodenicu sme mali dávno v pláne. Ako vystupujeme Ignácovi sa rozviazala šnorka na topán

ke, nadáva dosť nahlas:" kurva aj s botami."

"Nenadávaj,"upozorňujem ho,"sú tu ľudia. Ignác ma nasmeruje na kemp, vyzerá to tu zaujímavo, zbehneme

z cesta dolu trávnatým svahom, Ignác ide popredu ako som povedal je to starý vybavovač.

"Hen pri tej búdke sa to grupuje, tam sa to asi platí, miesto pre stan. "Ja to zaplatím, "vraví mi, peniaze u nás

nehrali nikdy rolu, koho to napadne ten platí. samozrejme, že raz jeden a raz druhý. Nie sme nejaký vyjebá

vači."Dajte nám to, .....na koľko Jane,"pýta sa ma Ignác. Dajte nám to tak  na šesťdní. Vchádzame do kem

pu. teraz ešte nájsť dobré miesto pre stan, prechádzame kempom, musíme nájsť miesto s rovnou plochou

nie ako minule, keď sme boli v Čechách na Vranovskej priehrade, tam sme síce v kempe mali dobré miesto

ale ke´d sme pokračovali v čundri a zastihla nás noc natrafili sme na jednu búdku, kde nebolo vidieť na krok,

ráno sme sa museli smiať jeden na druhom, Ignác spal prehnutý na malom kopci a ja na starých dverách.Pre

chádzame ďalej kempom, musíme nájsť aj zaujímavé prostredie, najlepšie by bolo pri nejakých babách mať

stan, nesmieme sa s rozložením stanu ukvapi, to je veľmi doležité. Ako vidíme pekné miestečká sú už pochy

tané, sem tam vidíme zažltnutý štvorec čo ostal po stane, keď niekto odišiel, tu to nedáme, ideme ďalej.

"Poďme niekde na pivo, potom sa tu rozhliadneme,"radí Ignác. sadáme si do jednej s početných krčiem, táto

vyzerá zaujímavo, je celá z dreva s terasou na ktorej sú drevené lavice s drevenými stolami a hraje tu hudba,

veľmi príjemné, sadáme si a skladáme batožinu, musím si odskočiť na záchod, Ignác ide po pivo. Na zácho

de je tiež všetko z dreva, mám rád takýto chatový štýl, cítim sa ako naozaj niekde na chate. Keď sme sa oba

ja vrátili kecáme. Oproti po chodníku ide mladá prsatá pani, ktorá nesie v sieťke dva melóny.

"Bež jej pomocť s tými melónami,"vravím Ignácovi, pani čo sedí oproti Ignácovi sa pousmeje. Ignácovi, keď

niekoho ukážem otáča sa pomaly a so strachom, že ho ten zbadá, že sa naňho díva, nevie, že je nápadný ešte

viac, idem teraz zobrať zase ja, ignác dopije a ja sa idem postaviť do radu, Ignác príde za mnou, stojí vedľa

mňa, akási pani sa postavila predomňa, predbehla sa akoby sa nechumelilo, pozriem na Ignáca apoviem polo

hlasne:" ploštica", Ignác sa smeje. Sedíme a zhovárame sa o chvíľu sa postavíme a ideme hľadať miesto pre

stan. Pristavíme sa pri babách, ktoré sa práve balia, zdá sa , že odchádzajú, nie je úplne jasné či balia stan ale

bo rozkladajú, odchádzajú možno iba na chvíľu a zase prídu pomyslím si.

"Dobre, tu rozložíme bábátko,"pokúša sa Ignác znovu zaujať svojím pre mńa už ovrzaným vtipom, ale oni nič

netušia tak može, jedna z báb na Ignáca pozrela a usmiala sa. pokračujú v balení batožiny, my pomaly rozkla

dáme stan, oproti kúsok od nás je veľká murovaná reštaurácia s veľkou terasou je obohnaná nízkym okras

ným stĺpovitým, betónovým plotom. ignác navlieka tyče na stan, vlieza dovnútra aby bol stan eňo ňuňo, ja za

tiaľ pripevňujem stan kolíkami a pridŕžam stan aby nespadol, povyťahujeme šnory a je to. Ideme pozrieťdo 

tej reštiky oproti, sú tu dve terasy, jedna je plná stolov, je tu veĺa ľudí a druhá je bez stolov, tá bude vyzerá to

že na tancovanie. je tu ešte jeden pľac zastrešený celtou, teraz tu premietajú deťom rozprávku, je tam plno

detí, ústočká otvorené od úžasu, je vidno ako to prežívajú, sú zlaté. Sadneme si na veľkú terasu a ako inak 

zase si dáme pivo. Ignác si dáva aj klobásku, to je jeho, vtedy je vo svojom živle, ke´d si može dávať všade

klobásky. je to priam jeho hoby. Sedí tu viacero párov pri stoloch. Baby sú v povačšine v bikinách. Zbadal

som jednu ktorej kombinácia ma zaujala. Blond vlasy, bikiny a lodičky, ozaj príťažlivá kombinácia. Blond vla

sy, veľké prsia aj by som mu ju prebral. My sme asi s Ignácom tými blondínami posadnutí, povačšine nám do

rany prišli práve blondíny, ale asi taká situácia nenastane aby sme sa mohli k nej priblíži, má tu pantera. Pomaly

sa zvečerieva, je to tak ako som vravel na terasu bez stolov prinášajú reprobedne a techniku potrebnú na disko

téku, zapájajú zosilovače, motá sa tu okolo toho veľa ľudí, prichádzajú aj prví ľudia čo prišli na disku. Postáva

jú opretý o zábradlie, poniektorí oslovujú ľudí od techniky, alebo iní sa zhovárajú medzi sebou:"Videl si už pla

gát, disku robí jeden známi dídžej." Púˇšťajú prvú pieseň.