|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Pôjdem na Slovensko.
Pôjdem domov.
V zmrákaní jesennom, skorom
osamelý v tieni stromov,
sám so sebou vediem hovor
v cudzej krajine.
Život zriedka drieme neustále vrie,
odniekiaľ zdiaľky hudba znie
a ľudská samopaš do nej výska.
Šumenie mora ma k sebe zve
a zblízka, veľmi zblízka
mi rozpráva čosi o - vine.
Akáže vina?
Aký hriech?
Počujem v sebe zlostný smiech.
Prečo si opustil rodinu, domov, zem?
Azda väčší hlt jedla ješ?
Z ľahšieho prídelu vyžiješ?
Vedieť chcem.
Kto to chce vedieť?
Pýtam sa.
Hudba, van vánku, more, nebesá?
A ktosi v tebe človek, vo vnútri.
Nehanbi sa, slzy si utri
a hlavu do dlaní vtlač.
Plač, človek, plač!
Anna Vodičková
|
|
|
