|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
O POÉZII
Neskorý je ona hosť.
V trpkosti či pre radosť
prichádza v noci
i na rozbresku.
Prekoná dlhú, dlhú cestu
chodníkom zráznym
nad priepasťou.
Zaklope na oblok
nástojčivo päsťou
domáhajúca sa vstupu.
Niekedy hneď zrána
príde ukonaná
z neznámych miest vzruchu.
Príde sama - nezvaná
radostná i boľavá...
Odmeny bez zásluh.
Poprosí o posluch,
pero tisne v ruku,
bozká znavenú skráň,
podá hrejivú dlaň,
zaklope na srdce.
Klope naň .
Klope naň.
Na srdce.
Studené či horúce?
ČÍTANIE POÉZIE
Otváram v sebe skrýš
zamknutú svätú tíš
vánok nezavanie.
Tmu rozčesne svetlo,
ktoré do duše vzlietlo
pre poznanie.
Pravdy, krásy, múdrosti,
čistej srdca radosti
z hĺbok studne večnosti.
Anna Vodičková
|
|
|