|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Stratená horáreň
Cesta ubiehala krásne vonku ako to na Liptove už býva zvykom sa rozbehla čistokrvná chumelica. Plynule som stúpal do vyšších nadmorských výšok a snehu bolo čoraz viac. Minul som rázcestník ktorý ukazoval smer na vrch K. ( zhodou okolností na zvažnicu pod menovanou horou som kedysi chodil často zväčša si zapáliť jointa, pozorovať a najmä počúvať les a rovnakou zhodou okolností som tam raz zachránil dvoch zbludilých čechov, ktorý vedeli hovno o teréne mieste kde vyšli a smere kde smerujú spomínam to preto lebo v ďalšom príbehu to bude mať určitý význam). Chata pod R. bola krásne zasnežená a mne skutočne pripomínala perníkovú chalúpku v ktorej Janko upiekol ježibabu a s Aničkou prekonali nepriazeň osudu. ( Niečo podobné ako to stratené dievča menom K). Vietor dul a myslím že celé sa to nieslo v basovej tónine H. Kto si dá tú námahu podľa mojich slov dokáže identifikovať dolinu o ktorej píšem a kto ju dokonca pozná určite vie že sneh sa odhŕňa len po poslednú obývanú horáreň. Meno horára ktorý tam žije nebudem spomínať aj tak hovorím až moc na môj vkus tichého a neustále analyzujúceho človeka. ( Porušujem všetky moje zásady ktorých som sa tak kŕčovito držal celý svoj život, ale ten istý život sa so mňa už vytráca a ja z nejakého dôvodu mám potrebu porušiť všetky zásady ktoré ma pri tom živote držali - zrejme preto lebo ma opúšťa.)
Auto si krásne pohmkávalo svoju krásnu melódiu dvojlitrového dieslového agregátu - každý kto ma pozná vie že môj nick je odrazom mojej záľuby a vášne zároveň. Vyhupol som až na vyšný tajch ako vie vyhupnúť len slnko nad hory v mieste kde žijem. Ďalej cesta smerovala len na chatu bod B. kde sme s ľudmi, ktorý sú mi blízky trávili vždy silvestra ( v tejto súvislosti musím opäť spomenúť turistov, ktorý sa objavili a zrejme by už neboli keby náhoda nechcela že sme sa raz s partiou napili na spominanej chate a ja som nevládal ísť dole zišli sme dole až okolo štvrtej. Začalo sa stmievať a česi s ktorými sme pili sa rozhodli sa ísť dolu okolo siedmej ráno (zrejme česká nátura pije striedmejšie) no stretli sme ich až keď sme sa vracali z iného smeru pri mojom aute tu si dovolím podotknúť len jednu vec ktorú hovoril už Don Corleone nezodpovedný si môžu dovoliť byť len deti a ženy chlapi nie. A tento chlap by krásne pochoval svoju milú aj sám seba lebo ocitnúť sa na mieste kde sa ocitli v čase kedy sa ocitli nepripravený ako sa ocitli bola hotová smrť. Opäť to spomínam len preto lebo v celom príbehu ma toto určitý význam a ja ako človek Lipták, vnuk horára som sa rozhodol ako som sa rozhodol. Dá sa prežiť aj v hore v noci kto pozná terén vie že ísť až do tmy je rozsudok smrti je len jedna možnosť rozmýšľať keď viem že nikde nedôjdem je mojou povinnosťou sa pripraviť na to aby som relatívne v zdravý prežil noc a toto hlúpe rozhodnutie bol ich rozsudok. Keby nemajú šťastie v tom že mne býva po chlaste fest zle máme na tabuli pri vstupe do doliny ďalšie dve mená.) Ako hovorím spomínam to len preto lebo všetky moje rozhodnutia mali v tom danom momente, vo finálnom rozhodnutí význam a v závere sa dozviete aký.
|
|
|
