V jeden pekny den ked sa princ Flavio dozvedel, ze jeho otec uz nema vela casu bit na tejto Zemi a chce svojho syna zabezpecit povedal mu: Flavio ty moj jediny syn pycha mojho zivota, najdi si zenu co ta bude hodna a zi s nou v mieri, lebo mne uz vela casu neostava, vyber si svoju vyvolenu a prid si k mojej smrtelnej posteli po pozehnanie, ak to nestihnes do splnu mesiaca dam ti prvu ktora pride k oltaru a bude ochotna si ta zobrat.
Flavio zobral otcovo rozhodnutie s uctov a dal si zavolat tie najkrajsie a najbohatsie panicky z celeho okolia. ziadna nebola vsak taka po akej tuzil. Vsetky boli bohate a krasne ale duchom prazdne.
Cas sa kratil a on nemal ani len ponatia aka zena by mu obohatila zivot a to nielen o peniaze.
Cas ubiehal rovnako aj chudobnym ludom, akurat oni si ho zrychlovali pracou, ako napriklad Sara, proste dedinske dievca, ktorej buducnost mala pravdepodobne zakotvit tam kde zacala, v tejto dedinke v risi krala Nibiousa otca Flavia.
Nic netusiac isla Sara prat pradlo k rieke, ked zbadala ako na ceste lezi zobrak v odretych spinavych handrach snaziac sa postavit. Podisla k nemu a pomohla mu vstat, viedla ho az k rieke a tam sa ho pokusala osviezit, z popod osuchanej kapucne vykukli dve zamatovo modre oci ktore pri pohlade na dobrosrdecnu Saru stastim zaplesali. Sara vstala a prave ked chcela zobrakovi navrhnut aby isiel k nim na obed, zobrak ju prerusil, zodvihol sa dal dole kapucnu a vsetci okoloiduci od uzasu onemeli. Pod vsivavym kabatom otrhaneho zobraka sa ukryval sam princ Flavio. Podakoval sa Sare a za jej slachetnost jej dal prsten Cerven Lasky, ktory mal po svojej matke, ten prsten zarucoval, ze ak sa bude Sara chciet vydat za Flavia ma prist k oltaru hodinu pred splnom mesiaca, a stane sa jeho nevestou.
Tak sa rozisli a isli kazdy svoju cestou v nadeji ze sa pri oltary stretnu.
Flavio s hrejivim pocitom v srdci utekal za otcom aby mu zvestoval, ze ma tu svoju vyvolenu. Otec bol vsak uz mrtvy a na rozlucku mu nechal list s prilozenou poslednou volou:
Mili synak po smrti tvojej dobrotivej matky a mojej milovanej zeny sme ostali sami a mojou povinnostou bolo zarucit ti perspektivnu buducnost. Tak som ta zasnubil s Debrou, dcerou krala susednej rise, tym sa zaruci mierovi pakt a ty budes zit stastne v stastnej krajine plnej stastnych poddanych.
Zi a vaz si kazdu sekundu.
Tolko smutku dohromady zaplavilo princa, teraz uz krala Flavia. Otcova smrt, nedobrovolne zasnubenie a fakt ze konecne nasiel lasku a hned ju aj stratil.
V tejto chvili nemohol nic urobit. Tak presli este tri dni samoty az nadisiel den splnu a prisla jeho snubenica. Stali pred oltarom, on myliac na Saru a ona mysliac na neho. Zrazu prisla, ano prisla hoci dlho vahala nakoniec sa rozhodla oddat laske. pristupila k nemu a zdivene hladela do oci Debre. opytala sa Flavia: Kto je ta zena???
On len mlcky odpovedal, ked sa ta otazka opakovala, tak odpovedal: Moja zena. Sara sklamana a so slzami v ociach povedala a ten prsten?? Bola to len nejaka nova hra vas majetnych?
Flavio sa nezmohol ani na jedno slovo, ked videl tu ktora mu je najblizsia ako trpi.
sara mu hodila prsten k noham a odchadzala ked ju v tom zachytili straze, a za opovrhovanie kralom ju zavreli do zalara s prislubom ze jej zotnu hlavu. jej bolo uz vsak vsetko jedno a tak by pokojne polozila hlavu pod gilotinu. Ale Flavio to nemohol nechat tak, ale nesmel sa prezradit, inac by hrozila vojna dvoch risi. A tak oznymil, ze ked uz ma sobas nic sa stinat nebude a udelil Sare milost. Ale nesmela uz za ziadnych okolnosti vstupit na podu rise Flaviovej, to bola jedina podmienka s ktorou radcovia krala suhlasili. Tak musela zdrvena Sara opustit svoje rodisko a vydat sa do neznamej nemilosrdnej krajiny Debrinho otca. Nikdy by nebola povedala, ze zobrak ktoremu pomoze jej takto znici zivot....

Sara sa teda vydala na cestu z ktorej niet navratu, kracala po polnych cestach az prisla do mesta Ruber, bolo to hlavne mesto rise krala Nefrita, Debrinho otca. Sara cela vycerpana podisla k rieke ktora pretekala cez mesto, sklonila sa k nej a snaziac sa napit spadla do rieky a ta ju tahala dole prudom az kym sa nezachytila na konari, vysplhala sa von z rieky ked tu zrazu zbadala ako sa jedna skupinka muzov umyva. Vysla z vody a cela premocena sa chcela preklznut tak aby ju nevideli, ale to sa jej nepodarilo. Chlapi si ju vsimli a zacali sa jej posmievat: Chudatko ubohe a co si husy nahanala?? A s velkym rehotom sa na nej zabavali. Neviem z kadial sa v nej zobralo tolko jedu, ze im dokazala oponovat a zacala sa ona z nich smiat. Po chvili si vsak uvedomila ako sa sprava, ze zlost nad nou zvitazila a tak sa radsej pobrala prec, nechcela byt otrokom nenavisti, pretoze predtym bola uplne ina, taka nezna a mila a teraz sa z nej ma stat sobec? Sama sebe povedala nie! Prisla do dediny a tam na nu vsetci krivo zazerali, dovod vsak nepoznala. Vsak na nu narazili straze ktore ju bez vysvetlenia viedli ku Kralovi. Priviedli ju do palaca a ked stala pred nim, poriadne sa zacala cervenat. Bol to totiz ten chlap ktory sa spolu so svojou druzinou umyval v rieke. Ked zacal Kral rozpravat Sara zpozornela. Dnes sme sa uz stretli?Ano Pane. Volam sa Nefrit. vedela si ze som karal nie Pane. vravel som ze ma mozes oslovovat menom. A dovod, dovod je prosty chcem si ta vziat za zenu. Sara sa zacervenala a odrazu sa v nej znovu prebudilo to zle. Preco by ste si ma chceli vziat?? Alebo si myslite ze vy chudobny sa smiete zahravat s ludskymi osudmi a citmi. Aka si mi odvazna, myslim to vazne tu mas prsten ak si ho navlecies zatra budeme mat sobas. Prsten Sare pripomenul lasku ktoru zacitila k Flaviovi, ale po chvyli to v nej prebudilo nenavist. A rozcertene si navliekla prsten.
 Prstenom specatila svoj zivot, ktory mala prezit po boku Nefrita. V noci ju ubytoval v najkrajsej komnate jeho zamku a hned co zavrela oci zaspala. Nefrit sa na nu prisiel v noci pozriet a ona spala ako babika. V mysli mu pobiehala len zajtrajsia svadby a stastim celi od seba sa pobral lahnut, oka vsak nezazmuril. A tak prislo rano. Sara vstala a od uzasu skoro onemela, v strede izby na drevenej babike stali jej svadobne saty, vyzdobene tymi najdrahsimi kamenmi a zosivane zlatou nitou. Sara nevedela ci je to ako dar od Boha za to jej trapenie, alebo ci je to len zaciatok dalsieho trapenia ktore ju caka. Uz kracala so slavnostnym sprievodom k oltaru pri ktorom ju cakal Nefrit a ked uz boli celkom blizko, zazrela toho ktoreho tvar nosi v srdci. Flavio tam stal spolu so svojou zenou Debrou, ktora prisla spolu so svojim manzelom na svadbu svojho otca. V Sare sa opet nieco zlomilo a zatvarila sa povysenecky, rozhodla sa ze sa bude ukryvat za tvrdou maskou Ladovej kralovnej. Rozhodla sa, vybrala si cestu a po nej teraz musi ist. Pristupila k oltaru a po dlhom prehovore farara povedala svoje ano. Svadba sa skoncila a zacala svadobna hostina. Naktorej oproti sebe stali byvali milenci dnesni nepriatelia. Pozerali si do oci ale nevideli nic, okrem malej iskricky, ale ci to bola iskricka lasky alebo iskricka zloby to uz nevedeli. Zabava bola v plnom prude ked tu sa vytratila Sara, ked to videl Flavio bezal nenapadne za nou, a kym jej cokolvek povedat, ona mu dala facku a isla dalej. Flavia to zarazilo a ostal ako prikovany. Ale nevzdal sa po chvili pokracoval v kroku a este rychlejsie dobehol ju a chcel jej vsetko vysvetlit ale ona ho opet zastavila a slovami ostrimi ako britva mu dala na javo ze s nim opovrhuje. Flavia to velmi zarazilo a tak jej polozil este jednu otazku: Co sa to s tebou stalo? Akoto ze si tak zahorkla? Sara sa len pousmiala a povedala: Ty mas tu drzost sa este aj pytat? Daj mi raz navzdy pokoj a neukazuj sa mi uz nikdy viac na oci. Flavio zarazeny jej spravanim, zistil ze ta jej trucovitost ho na nej este viac vzrusuje a tak chytil Saru okolo pasa, pritisol si ju k sebe a ukazal jej aky je on tvrdy, sprvoti sa branila ale po chvili sa oddala jeho prilnavym peram. Po chvili sa od seba odpojili a v tom zmizlo vsetko to caro, Sara mu dala opet facku a jeho to uz na tolko vyburcovalo ze sa neovladol a zacal ju bozkavat, tentoraz este vasnivejsie, v naruci ju zvieral tak ako len vladal. Ked sa opet rozpojili Sara uz nemohla nic urobit a tak usla od Flavia. Zamiesala sa medzi hosti a prisla si sadnut ku kralovi. Nefrit sa jej opytal kde si bola moja najdrahsia a ona s pocitom viny na srdci odpovedala, bola som sa prejst, je tu vela hosti a mne sa z toho kruti hlava, pravdou vsak bolo, ze hlava sa jej krutila z Flavia. Nefrit jej teda navrhol aby sa isla vyspat ked ju to uz nebavi. Sara odisla a jej miesto vedla Nefrita zabrala Debra, otec vies co si vykonal??? Nie dcera moja co? Ta zena ktoru si si dnes zobral za zenu je uboha chudobna dievcina a aj opovrhovacka. Co ze??? Ano otec dobre si rozumel. Debra mu vyrozpravala pribeh ked mala ona svadbu, co sa prihodilo. Nefrit povedal: Ja Saru nesudim podla toho co spravila ale podla jej srdca a nemusi byt vsetko tak ako sa zda. Zatial co sa Debra rozpravala so svojim otcom Flavio sa vkradol do Sarinej izby, Sara spala on ju odkryl a zacal ju bozkavat po krku a a ked prisiel k jej sladkym peram, prebudila sa a hned sa ho snazila striast, pokus bol vsak neuspesni a cim viac sa ho snazila striast tym viac bol neustupcivi a nastojcivi, chcel viac a viac zacal ju pomali vyzliekat apritom ju neustale bozkaval, ona nemohla ani kricat ani sa branit len znasat jeho nastojcivost. To pre Saru uz nebolo zabavne a pomali sa jej zacal hnusit, ked jej po chvili roztrhol koselu a zacal sa domahat jej lasky, Sara spustila slzy ale ani to mu nevadilo a pokracoval vo svojom zamere, bol ako sialeny posadnuty laskou k zene ktorej sa coraz viac hnusil.V okamihu ked sa ich pery rozpojili Sara dostala sancu na vykryk a tak zakricala Flavio sa zlakol a dal jej facku, Sara odpadla a nehybne lezala na posteli, ked Flavio zbadal co vykonal usiel von balkonom. Straze vtrhli do izby lenze nasli uz len bezvladne telo Sary leziace na posteli, krv jej tiekla z ust a kosela na nej bola cela dotrhana, jej telo malo taku zvlastnu farbu. Straze zavolali Nefrita a ked to zbadal on, zurivostou temer rozbil vsetko co v izbe nasiel, kto to spravil?? Straze len nevedomky krutili hlavou. Sara tam lezala ako mrtva ale to nebola, Nefrit zavolal lekarov ty ju osetrili, ale nezistili nic vazne, mala akurat prehriznutu peru a po par hodinach sa jej na tele objavili modryny po zapase. Sara sa prebrala na druhy den rano, pri jej posteli spal Nefrit, ked sa zobudila a spomenula si na tu hrozu, teraz naozaj znenavidela Flavia, napadlo ju ze bude musiet vysvetlovat ako sa vsetko stalo a kto ju napadol, nevedela co si ma vymysliet aby nepotupila Flavia, nechcela sa s nim natahovat o pravdu. Nefrit sa prebudil a hned sa jej aj zacal pytat ako to bolo. Sara mu odvetila, ze ona toho chlapa v zivote nevidela a ze uz ani nechce a bola by velmi nerada keby tuto chulostivu temu este rozoberal. Nefrit suhlasil a potom prisla dalsia zla sprava v rieke nasli telo utopeneho Flavia, kazdeho to zarazilo a Debra sa stala vdovou. Sara zablahozelala vdove uprimnu sustrast ale v duchu si pomyslela ze je to spravny trest za to vsetko, ze Flavio nezniesol pocit viny a ked od nej odchadzal tak si myslel, ze ju zabil. Tak sa Debra stala kralovnou a Sara bola konecne volna, z pociatku k Nefritovi nic necitila, ale potom sa jej srdce umudrilo a prislo na to ze on je dobry clovek s velmi dobrym srdcom hodny jej lasky, coskoro Sara porodila Nefritovi dedica a zili spolu naozaj velmi stastne.

Ludia sa menia....