Tak zostávam stále nažive,
keď ráno modré, mrazivé
číha v ústraní na korisť
a prinúti ma neodísť
keď vtlačí svoj chladný bozk
na ohňom roztavený vosk
s príchuťou zimy za oknom,
kde sám sebe nie som snom.

Tieň slnka sa o strom potkne.

Vonku mrzne, čakám v okne,
kým slnko vyjde na zimnú oblohu.

Moje srdce sa schúli do snehu.