Tak uložia ma do zeme,

čo bude ďalej - nevieme.

V slušivom obleku,

ružička na veku -

už to na mňa prišlo.

V Stoke práve Frišlo

otvára fľašu fernetu.

“Kde inde, páni, ak nie tu

mali by sme zapiť žiaľ?“

Ja v truhle čakám doposiaľ,

či prídu moji kamaráti.

Pomaly však deň sa kráti.

Teraz vlastne napadá ma:

príde aspoň moja mama?

Zamestnáva ju však práca -

práve moje dlhy spláca.

Danka v čiernych silonkách

s penou piva na perách

pripíja si s bandou v Stoke

pospevujúc Karaoke.

Čo bude ďalej - nevieme.

Spustí ma niekto do zeme?

Už žiadne ZAJTRA, už len DNES.

Aj moje básne oští pes

a holku, čo som mal tak rád

znásilní môj kamarát.