|
Po čítaní sme zaliezli do mesta
unavenými topánkami hľadali cestu
pokračujúceho dňa
ktorý ešte nemal opito odpadnúť
cestovali sme po svojich
aby bolo všetko vidieť zblízka
hovorili ste, že takto v noci
je to mesto krajšie
-iné
keď odišli príjemné poetky
motali sme sa tam a naspäť
len aby sme mohli prejsť tunelom
/pešo a bez svetla, aby to malo tú správnu atmosféru/
stúpali si po nohách
a zaostrovali do tmy
na hrade už vietor neskutočne otravoval
no my sme pozerali na ufo
na niečo oranžové vystrihnuté do oblohy
rozprávali, že o tom možno niekto napíše
o moste vysekanom do mesta
a či je tá veža vysoká, alebo nízka
schody dole, nové domy, drahé byty
raz by som tam chcel bývať
a možno vtedy, cez to otvorené okno
mohol som vliezť do spálne
a prikryť sa čistou perinou
pivo sa v nás strácalo od smädu
a pre istotu
aby sa v plechovkách nepokazilo
v podnikoch červené svetlá
cez sklo gestá,
že majú zatvorené
veď pútnici môžu ísť aj inde
dlažobné kocky sa vnárajú do topánok
ešte pár domov a možno niekam prídeme
opitý raper nás chce viesť mestom
lebo vraj nosí pri sebe tisícpäťsto korún
lacnejšie už žiadna nepôjde
/nemyslel tie škaredé/
a neverí, že nám ide iba o lásku
konečne teplo
voľný stôl u Františkánov
a ja som chcel jesť jesť jesť jesť jesť
ochutnať celý jedálny lístok
no výraz na tvári obsluhy
naznačoval dlhé čakanie
tak len skaf objednal štyri presá
na očiach a perách čašníčky
hojdalo sa slovo – čo?
ako syr z rajčinovej polievky
ešte posledné debaty
o komerčných rádiách
starých časoch
a o tom, že to moje – pičovina –
je len póza
04:01, alebo tak nejak –
za chvíľu im pôjde diaľkový autobus
a ja som až na zastávke zistil
že zase budem musieť ísť taxíkom
| 
