vraj ulice sú len rovné čiary

       chodíme vždy tým istým smerom

 

                                 rovnakí ľudia         

 

a dážď

      a dážď

           a dážď

                 a vietor

            

   a kaluže

 

           v nich predčasne padnuté listy 

                                                        

       

tak sme aspoň ľutovali

             tých čo boli na tom horšie

                           dávala si im moje drobné

 

         no mince v ich špinavých rukách vyzerali ako malé                

         lesklé

mŕtvolky         

 

         ako ich oči

                         

zatial čo v tichej doline

priateľ chránil stromy  

 a bol v správach dňa

     kde rozprával o neociachovanom dreve

 

 neviem

                   aké to je