-          Kávu a horúcu čokoládu – objednala mechanicky aj za mňa – a boh ťa zavaruj, ak mi to dáš do malej šálky.

Veľmi jemne som sa na čašníka, ktorému by sa krvi nedorezal a ktorý ostal čumieť na ženskú s anjelskou tvárou sediacu oproti  mne usmiala.

-          Pre mňa zelený čaj miesto tej kávy. A ju neberte vážne. Viete, ona mala ťažké detstvo...

-           

Ešte stále čumel, ale zapísal si  a odkráčal. Pozrela som na Angie. Upierala tie svoje divoké zelenohnedé okále priamo na môj krk. Napadlo mi, že keby žila pred dvoma storočiami, tak skončí priviazaná o kôl. A bolo by nás viac takto medzi nami.

-          Ťažké detstvo?

-          Hahaha.. To vieš. Nemôžem  stále  vravieť, že ideš mať krami.

Pokrčila o trocha väčší nos ako sa momentálne nosí. Toto sa jej stáva, keď sa podvedome veľmi teší a nechce si to priznať.

-          Ale  ja ozaj idem mať krami

A hodila mi do tváre poloúsmev. Ešte chvíľu som si ju len tak vychutnávala. A potom začalo pršať, a tak som  pozerala von. Doniesli tekutiny. Zapálila si.  Hrozne dlho som ju nevidela. A ona sa teda vôbec nezmenila, len akoby viac oťažela. Zlatom.  No áno, Angie sa  nepredáva pod cenu. 

-          Počuj žena, nevieš ty náhodou čo stojí taká ťava?

Zatvárila sa, že rozmýšľa.

-          Neviem, na jej mieste by som si sadla.

-          To bolo veľmi vtipné...

Vyfúkla tenký pás bieleho plynu a naklonila hlavu doľava.

-          Za koľko ťa chcú?

-          No, otec dostane 250 ak ma ukecá a ja každý mesiac po svadbe po 30. Samo, že bonusy za slušné správanie.

-          Love za láv ? Haha, tak došlo aj na teba. Vždy si mi žena vravela, že láska je kšeft.

Za  toto si zaslúžila trpký úsmev.

-          Viem.

Odpila som si, kým bol ešte horúci. Mám rada zelený čaj. Zanecháva čosi v ústach. Dlho. Takú trpko-jemnú príchuť. Ako  Angie. Nosím z nej rozpustené vlasy a kruhy pod očami. Na verejnosti mi bozkáva dlane. Na ulici môžete v týchto dňoch stretnúť človeka s dlaňami plnými  Chanelu značky Burgundská červeň.

-          Pred tým, než som začala robiť to čo robím  a bola mladá a pekná a chvalabohu mi to ostalo – vytrhol ma jej chrapľák z rozmýšľania - som mala frajera. A ja mu stále, že: ľúbim ťa. A on nič. Potom som dala kolienka do ďaleka a prehla sa v páse.. a možno troška viac. Prisáham, že to bolo prvýkrát, čo ten „chlap“ do mňa aspoň trochu videl.  Povedal mi Láska.  Odvtedy ..čo ti budem ... mám lásku v piči  žena.

Myslela to doslovne. Každý sa ale niečím musí živiť. Ešte raz si  potiahla. Tak pomaly, že pri vedľajšom stole nastalo bezvetrie...

-          Inak .. celkom to vynáša...

Natiahla sa ako mačka a zahasila. Bolo v tom čosi nemilosrdné.  Z očí do očí. Byť chlap,  chytím sa za rozkrok.

-          Vážne? Koľko?

Neprestávala ma pozorovať a oblizla si hornú peru.

-          No, kľudne by som si ťa mohla dovoliť Cica.

Tiež som si ju oblizla.

-          A aj dve mňa?

-          Haha, teba nikdy nie je dosť žena, teba nikdy nie je dosť...

Takto , bez tej masky ju dosť môžem.  Objednávam varené víno. Kecáme.  O Dušanovi, ktorý sa  pre mňa z nepochopiteľných dôvodov nerozišiel. Vraj to pochopím, keď budem dlho sama. Vravím, že neverím. Jediné v čo verím je Angie. Lebo je skutočná, kým po ulici chodia tí druhí na vzdialenosť laktí.  A stále príliš ďaleko. Ukazujem jej bordové dlane a usmievam sa. Po dlhom čase mám a nielen lásku v piči. Skoro by sa to dalo nazvať šťastie.