S červeno čiernou róbou

        predieraš sa hustou hmlou

        ako loď do ďalekých trópov

        mizneš tíško predo mnou.

        Prirýchlo plávaš k ostrovom

        plných prsteňov a perál,

        môj duch sa vtedy plazí dnom,

        zospodu ti zmysly rozohrieva. 

        Pozri, tam na opačnej strane

        čakám, pomaly plynie čas,

        pokiaľ ťa ku mne neprivanie

        prúd iskrivého vánku v nás.

        Z vlasov ti stúpa kométa zlatá,

        v očiach mi zapaľuje majáky,

        ak tvoja hruď prístav hľadá,

        snáď pri mne nájde nejaký.

       A už sú iba vlny medzi nami

       už je z nich telo celé žeravé

       ach, len ty strácaš sa mi,

       strácaš, v tej hroznej diaľave.