S červeno čiernou róbou
predieraš sa hustou hmlou
ako loď do ďalekých trópov
mizneš tíško predo mnou.
Prirýchlo plávaš k ostrovom
plných prsteňov a perál,
môj duch sa vtedy plazí dnom,
zospodu ti zmysly rozohrieva.
Pozri, tam na opačnej strane
čakám, pomaly plynie čas,
pokiaľ ťa ku mne neprivanie
prúd iskrivého vánku v nás.
Z vlasov ti stúpa kométa zlatá,
v očiach mi zapaľuje majáky,
ak tvoja hruď prístav hľadá,
snáď pri mne nájde nejaký.
A už sú iba vlny medzi nami
už je z nich telo celé žeravé
ach, len ty strácaš sa mi,
strácaš, v tej hroznej
diaľave.
|