|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Bolo tam veľmi veľa ľudí. Horúci vzduch voňal po cukrovej vate, klobásach a
ťažel pod stovkami hladných pohľadov "čo si tu dnes môžem pripísať na zoznam?"
Chcela som ich všetkých prezrieť. Musí tu byť niekto, koho nerozmliaždili tučné
stupaje tejto masovej kultúry. Či nikto z nich nemal štít? Začala som si ich
teda prezerať.
Chytila som chlapca a oskalpovala som mu hlavu. Vybalila
som ho z tela ako tropické ovocie. Bol prázdny. Odhodila som ho nabok. Vzala som
svoju fľašku s jemne perlivou minerálkou a vyliala som ho na dievča napravo.
Riasenka sa jej roztiekla najprv pod ľavým okom a vzala so sebou celú jej tvár a
stekala po nej ďalej. Ostala z nej len farebná mláčka so stopami po kvetinovej
vôni zmiešanej s prachom mesta na rozpálenom asfalte. Nevzdávala som sa. Však
ich tam bolo niekoľko sto. A tak som ich strúhala, pichala, šúpala, rozhrýzala,
lámala, trhala, pučila ale vytekal len hnilobný sajrajt, len zlámané sčernené
úlomky alebo som nenašla nič až som sa unavila a pobrala sa domov.
|
|
|