|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
prešľapuješ z nohy na nohu znovu sa v tebe menia adresy ktoré na listy nikdy nedoručíš a z výkladov sa postupne stávajú brlohy kam ukladáš svoj pohľad na zimný spánok
prešľapuješ z nohy na nohu a z ulíc vyvierajú postavy ktorým sa vlasy občas točia ako schodiská len ty sa stále bojíš stúpať k nim až do tvárí bojíš sa že sa podkneš a už neuvidíš cestu späť do vlastného vnútra
z ulíc vyvierajú postavy možno raz ju stretneš uprostred prúdu pristúpiš k jej pulzujúcim obrysom nahmatáš im tepnu a všade naookolo zacítiš tlkot farieb zatiaľ čo ona sa ti pomaličky začne vpíjať do krokov a v tom pochopíš že už nikdy nepoblúdiš na rázcestí medzi sebou a svojim tieňom
len ju stretnúť a ľudia konečne prestanú byť iba zastávkami pred ktorými čakáš na posledný spoj
|
|
|