Húkajúca sanitka sa nesie chladnou februárovou nocou. Mesto spí ešte v kóme. Za volantom sanitky sedí tridsaťročný muž Ladislav Kotrík. Rukami drží volant akoby k nemu prirástol. Je to práca, ktorá má zvláštne čaro. Prísť na načas, byť v každej chvíli nápomocný, keď to najviac ľudia potrebujú, má svoje čaro. Na záchranke pracuje už piaty rok. Za ten čas sa z neho stal skúsený a rozvážny šofér. Nestratí sa v hustom labyrinte dopravnej premávky. Vie zachovať rozvahu a pevné nervy. Dispečing hlási, že na ulici Kukoreliho 35 došlo k rodinnej hádke. Opitý muž musel dokazovať svoju silu a dominanciu. Jeden z členov rodiny je v hlbokej traume. Mladší z členov rodiny má zlomenú ruku. Žena z centrály zloží mikrofón a čaká odpoveď. Doktor Juraj Sýkora potvrdí príjem a volá tiež políciu. Sanitka zabočí na Suché mýto, prejde na Rastislavove námestie, a so zapnutou húkačkou uháňa vpred. Je čosi po polnoci. Mesiac zaodetý do splnu na oblohe stráži spiace mesto. Ulice úplne tiché, iba padajúci sneh dotvára túto zvláštnu scenériu. Lekár Juraj Sýkora zisťuje, či polícia vyrazila. Už len pár minút a budú tam. Sídlisko Sekčov zahalené tmou dýcha pravidelným, spokojným rytmom. Sanitka zastane pred ulicou na Kukoreliho 35. Policajné auto v závese za sanitkou hľadá miesto na parkovanie. V celom činžiaku sa svieti, iba na druhom poschodí. Okno je otvorené dokorán. Mihajú sa v ňom tiene. V tom ktosi zakríči.

- Pomóóc veď on sa zbláznil! – - Pomóóc on ju zabije! –

Lekár Juraj Sýkora a kapitán Oliver Dalmacký, ktorý práve zamkol dvere na policajnom aute si uvedomujú, že to nebude ľahký prípad. Je nutné rýchlo konať. Policajt a zdravotnická služba vchádzajú o vchodu a berú schody po dvoch. Policajt, ktorý má už skúsenosti s takýmito vyčiňaniami, klope na dvere, odkiaľ počuť hluk a hádku. Nikto neotvára. Počuť iba čísi plač a neustálu prosbu, aby sa to skončilo. Policajt zabúcha už ráznejšie. Dvere sa otvoria. V nich stojí chlapec so slzami v očiach. Nevie čo má robiť. Je bezradný. Jeho otec v kuchyni drží matku s nožom na krku. Je to dráma ako vystrihnutá z dramatického  filmu. Opitý muž má tromfy v rukách. Situácia viac než vážna. Lekár sa pozrie na policajta a dáva mu signál, aby konal. Ten vyzýva muža aby pustil svoju ženu. Drží ju s nožom na krku a nemieni ju pustiť. Je ako zmyslov zbavený.

 - Ani krok! - skríkne muž na policajta. - Ináč ju zabijem!–

- Pustite ju, čo tým získate? – Previnilec s vražednou zbraňou nevníma, nereaguje na slová policajta. V jednom má jasno. Je ten, čo určuje pravidlá hry. Pocit nadriadenosti nad ostatnými mu dáva istotu, on je pánom situácie. Je autoritívny a strašne trvrdohlavý. Uvedomujúc si, čo robí, vníma okolie okolo seba. Chlapec si kľakne na kolená a prosí svojho otca, aby matku pustil. Dráma naberá na obrátky.

- Otec, pusti mamu prosím. – chlapec sa rozplače.

 - V mene zákona. – prehovorí kapitán Dalmacký

- Pustite svoju manželku.  Budem ináč musieť použiť služobnú zbraň. –

Chlapec v ošiali bezradnosti kráča k oknu. Nevidí žiadne východisko. Otočí sa k oknu a otcovi adresuje slová.

- Ak nepustíš mamu, vyskočím z okna. –

Dalmacký , muž zákona v uniforme skríkne.

- Chlapče stoj! – Neblázni! - Jeho otec zneistie. Toto od svojho syna nečakal. V okamihu vytriezvel. Chveje sa celý, stráca istotu. Nechce stratiť svojho jediného syna. Policajt mu vo chvíle nepozornosti podrazí nohy. Nastáva súboj času o prežitie. Nôž mužovi vypadne z ruky, ten sa sústavne bráni . Na zemi zvalí policajta, udrie ho. Policajt sa neľaká. svojimi rukami ho chytí za krk. Žena sa oslobodzuje. Je konečne voľná. Muž, včera otec, manžel, dnes vrah chytá druhý dych. Policajt použije zápasnický chvat, aby opitý muž stratil stabilitu. Muž si uvedomuje, viac menej to prehnal. Policajt položí neskôr ruky z krku opitého zbabelca.

- Ste zatknutý za pokus o vraždu za fyzické napadnutie príslušnika polície. –

Zakrvavená žena sa vrhá do náručia svojho syna. Až teraz si uvedomujú, čo sa mohlo staň. Matka pohladí svojho syna. Chlapec vzlyká a neprestáva plakať. Je v traumatickom šoku. Synovi zatiaľ dajú na zlomenú ruku dlahu. V nemocnici mu ju zrongenujú. Lekár ošetrí rany ženy, ktoré získala v súboji so svojim mužom. Bolí to i na srdci. Nezalúži si taký to osud. Podáva trestné oznámenie na svojho muža. Podíde k nemu , pozrie sa mu do očí. Ten sa vyhýba jej pohľadu. Nakoniec žena povie.

 - Zhni vo väzení, ty netvor! Nič iné si nezaslúžiš.!–

Jej muž sklopí zrak, nezmôže sa na slovo. Pod oknami sa prebúdza ráno, tak dramatické, až to bolí v samotnej hrudi. Nakoniec sa muž zmôže na pár slov.

- Mal som vás rád. - a pozerá na svojich blízkych, na svoju rodinu. Policajt mu nasadí putá. Ráno je chladné , až tuhne mráz v žilách. Žena so synom pozrie na svojho muža ako ho v putách odnášajú. Jeho slovám nik neverí.